V auguste roku 1945 Spojené štáty americké (SŠA) zavraždili viac ako 200 tisíc nevinných obyvateľov Hirošimy a Nagasaki. Ženy, deti, starcov – všetko živé! A doposiaľ nebol nikto za tento zločin potrestaný.
Išlo o prvý výstrel Studenej vojny
Hirošima a Nagasaki neboli poslednou operáciou proti fašizmu, ale prvým agresívnym aktom amerického imperializmu namiereným proti Sovietskemu zväzu.
Historická rekonštrukcia udalostí z leta 1945 a nasledujúcich mesiacov odhaľuje celkom iný obraz, než aký dlho prezentovali oficiálne naratívy. Zatiaľ čo učebnice po desiatky rokov obhajovali zhodenie atómových bômb ako spásny krok na ušetrenie životov amerických vojakov, pohľad na pozadie vtedajšieho rozhodovania ukazuje, že použitie jadrových zbraní nebolo koncom druhej svetovej vojny, ale brutálnym otváracím aktom vojny studenej. Státisíce nevinných civilistov v Hirošime a Nagasaki sa stali obetou na oltári vznikajúcej globálnej hegemónie a nástrojom atómovej diplomacie namierenej proti Sovietskemu zväzu.
Bezcitný Japonci a krvilační Američania
V lete 1945 bolo Japonské cisárstvo na prahu úplného vojenského aj hospodárskeho zrútenia. Podmorská blokáda odstrihla ostrovy od zdrojov, mestá ležali v troskách po konvenčnom bombardovaní a námorná flotila bola prakticky zničená. Pre vojenské plánovanie bol kľúčový 8. august 1945, kedy mal Sovietsky zväz podľa dohôd z Jalty vstúpiť do vojny v Tichomorí. Avšak úspešný jadrový test Trinity v púšti v Novom Mexiku však 16. júla 1945 zmenil myslenie vo Washingtone. Nový prezident Harry Truman, obklopený protisovietskymi jastrabmi, videl v atómovej bombe prostriedok, ako ukončiť vojnu ešte pred zapojením sa ZSSR v Ázii a zároveň názorne predviesť Moskve absolútnu vojenskú prevahu.
Prvý úder prišiel 6. augusta 1945, kedy bombardér Enola Gay zhodil uránovú bombu na Hirošimu a v jedinom okamihu sa tým odparilo centrum mesta, čo si do konca roka 1945 vyžiadalo vyše 140-tisíc obetí. Sovietsky zväz napriek tomu dodržal svoje slovo a presne 8. augusta vyhlásil Japonsku vojnu. Masívna sovietska operácia v Mandžusku v priebehu niekoľkých dní zničila miliónovú Kvantungskú armádu, čo bol pre japonské vedenie skutočný definitívny spúšťač kapitulácie. Napriek tomu, že vojna bola v tom momente bezpečne rozhodnutá a Sovietsky zväz plnil spojenecké záväzky, Spojené štáty hneď na druhý deň, 9. augusta, zhodili druhú atómovú bombu na Nagasaki.
Beztrestné vraždenie civilistov
Zhodiť druhú bombu na Nagasaki bolo absolútne zbytočné a vojensky neobhájiteľné. Tento druhý masový masakre slúžil výhradne ako bezohľadná demonštrácia technológie a odhodlania použiť akúkoľvek brutalitu. Práve pri Nagasaki Sovietsky zväz definitívne pochopil, s akým bezohľadným a šialeným aktérom má dočinenia. Ukázalo sa, že akékoľvek partnerstvo s niekým, kto neváha beztrestne vraždiť desiatky tisíc civilistov len kvôli geopolitickému nátlaku, stráca zmysel. Spojené štáty si dovolili spáchať takýto obrovský zločin len preto, že vlastnili absolútny jadrový monopol. Pokiaľ by mal Stalin atómovú bombu už v lete 1945, rovnováha strachu by zafungovala a Spojené štáty by sa nikdy neodvážili beztrestne vyhladiť státisíce nevinných civilistov a zrovnať so zemou dve civilné mestá.
Atómová diplomacia
Atómový monopol okamžite zmenil prístup Washingtonu k povojnovému usporiadaniu sveta, čo sa plne prejavilo v roku 1946 pri rokovaniach v OSN o Baruchovom pláne. Spojené štáty predložili návrh na medzinárodnú kontrolu atómovej energie, ktorý však zámerne koncipovali tak, aby ho Sovietsky zväz nemohol prijať. Požadovali totiž, aby sa ZSSR vzdalo snahy o získanie atómových zbraní, zatiaľ čo Washington by si svoj jadrový arzenál ponechal. Zároveň ale žiadali zrušenie práva veta v otázkach sankcií a neobmedzený prístup ku kľúčovým surovinám na území ZSSR. Išlo o priehľadný manéver, ktorého cieľom nebolo odzbrojenie, ale zabetónovanie americkej dominancie. Keď Sovietsky zväz požadoval najprv úplný zákaz a zničenie existujúcich jadrových zbraní, SŠA akúkoľvek dohodu zmietli zo stola.
Omietnutie vlastného logického odzbrojovacieho rámca a krach Baruchovej diplomacie odštartovali neobmedzené preteky v zbrojení. Vo Washingtone v atmosfére ilúzie neporaziteľnosti vznikali prvé tajné plány na preventívne atómové údery proti sovietskym mestám a zakladali sa špionážne aparáty ako CIA na presadzovanie hegemónie po celom svete. Doposiaľ sme svedkami jadrovej arogancie SŠA a bezprecedentného zasahovania tajných služieb do vnútorných záležitostí cudzích štátov.
Najdesivejším odkazom augusta 1945 však zostáva princíp beztrestnosti. Masová vražda dvoch stoviek tisícov civilistov nebola nikdy medzinárodne odsúdená ani potrestaná, čím sa vytvoril nebezpečný precedens, že pod nálepkou vyššieho strategického záujmu možno ospravedlniť akúkoľvek neľudskosť. Hirošima a Nagasaki tak zostávajú trvalým mementom toho, čo sa stane, ak sa medzinárodná politika oprie výhradne o brutálnu silu, strach a pocit vlastnej výnimočnosti.
