Kde vznikal zárodok celosvetového príživníctva (globálneho parazitizmu)
Nové kráľovstvo v starovekom Egypte predstavuje jedno z najdramatickejších období ľudských dejín. Bezprecedentné bohatstvo, obrovský územný rozmach a teologická pýcha sa ale v tejto epoche pretavili do hlbokej vnútornej krízy. Stalo sa tak pred pred viac ako 3500 rokmi v období nástupu Osemnástej dynastie, okolo roku 1500 pred naším letopočtom. Egyptský štát sa od tej chvíle až po zlatý vek Ramzesa Veľkého (1279 – 1213 p. n. l.), pretransformoval z lokálnej riečnej veľmoci na vrcholné centrum prvej zdokumentovanej globálnej diplomacie. Vzápätí však prešiel náboženským otrasom, aký staroveký svet do tej doby nezažil.
Korene tejto veľkej transformácie siahajú do obdobia, keď Egypt po vyhnaní Hyksósov (1550 – 1540 p. n. l.) definitívne opustil svoju tradičnú izolovanosť a vykročil na vojenskú dráhu. Bohatstvo, ktoré prúdilo do údolia Nílu v podobe vojenskej koristi, daní z Ázie a zlata z núbijských baní, zásadne zmenilo rovnováhu moci vo vnútri krajiny. Hlavným príjemcom tohto obrovského majetku sa stalo tébske kňazstvo „celoštátneho“ boha Amona v dnešnom Luxore. Sústredenie majetku, pozemkov a poddaných v rukách kňazov z chrámového komplexu v Karnaku postupne vytvorilo štát v štáte. Amonovi kňazi neboli len duchovnými správcami, ale stali sa z nich mocní politickí hráči, bez ktorých požehnania sa nezaobišlo žiadne rozhodnutie na faraónskom dvore. Panovníci Osemnástej dynastie si teda začali uplatňovať svoj nárok na trón, práve cez novozavedené teologické mýty o svojom božskom pôvode od Amona. Tým sa ale stávali rukojemníkmi kňazstva z Karnaku.
Práve v tomto období bol položený základný kameň moderného chápania systémového parazitizmu – modelu, v ktorom úzka, neproduktívna vrstva samozvaných elít, koncentruje vo svojich rukách obrovské bohatstvo a moc, zatiaľ čo celková ťarcha chodu impéria leží na pleciach obyčajných obyvateľov a poddaných – teda davu. (tu je teda akýsi zárodok davoelitarizmu) Tébske kňazstvo Amona sa stalo prvým historickým prototypom elity, ktorá parazitovala na ideologickom monopole a centrálnom prerozdeľovaní zdrojov bez toho, aby niesla priamu zodpovednosť za ekonomickú udržateľnosť alebo vonkajšiu bezpečnosť štátu. Tento koncentrovaný parazitizmus vyčerpával vitálne sily ríše zvnútra a nevyhnutne vyvolal radikálnu reakciu v podobe Achnatonovho pokusu o totálny reštart systému.
Hoci panovníci ako Amenhotep III. (1391 – 1353 p. n. l.) doviedli Egypt k nevídanému materialistickému a architektonickému rozkvetu, v zákulisí sa hromadilo napätie. Amenhotep III. vládol v dobe neobvyklého mieru a vytvoril prepracovaný systém medzinárodného obchodu a diplomacie v ktorom vystupoval ako „vševesmírne“ slnko sveta. Už za jeho vlády sa kráľovská rodina pokúšala systematicky oslabovať dominantný vplyv tébskeho kňazstva. Architektúra týchto procesov sa pripisuje Hapuovmu synovi, či mimoriadne schopnej kráľovne Tije. Bola to táto dynastia, ktorá do popredia vyzdvihovala nový slnečný kult Atona. A v tomto prostredí neobmedzeného bohatstva, hlbokej teologickej špekulácie a stupňujúceho sa boja o moc vyrastal faraónov syn a následník, Amenhotep IV.
Amenhotep IV. ako Achnaton
Nástup Amenhotepa IV. (1353 – 1336 p. n. l.), ktorý neskôr prijal meno Achnaton, znamenal radikálny zlom, ktorý nemal v doterajších dejinách obdobu. Faraón sa rozhodol preťať uzol kňazskej moci nie postupnými reformami, ale totálnou deštrukciou starého poriadku. Vyhlásil tradičných bohov na čele s Amonom za neexistujúcich, nechal zatvoriť ich chrámy, vymazať ich mená z monumentov a skonfiskoval ich obrovské majetky v prospech koruny. Namiesto stoviek božstiev zaviedol výhradný kult slnečného kotúča Atona. Seba zároveň pasoval za jediného prostredníka medzi ľudstvom a vesmírnym stvoriteľom. A na dôvažok, aby sa úplne odstrihol od starej elity, opustil tradičné hlavné mesto Téby a v púšti postavil na zelenej lúke nové sväté mesto Achetaton. (dnešná El-Amarna)
Tento radikálny náboženský a politický prevrat bol sprevádzaný hlbokou zmenou v umení a spoločenskom živote. Idealizované zobrazovanie panovníka nahradil naturalistický, až provokatívny štýl, v ktorom bola kráľovská rodina stvárňovaná s neobvyklými fyzickými črtami a v intímnych ľudských situáciách. Po boku Achnatona stála jeho hlavná manželka Nefertiti, ktorá získala takmer rovnocenné postavenie v náboženských aj štátnych záležitostiach. Zatiaľ čo sa však kráľovský dvor v Achetatone plne odovzdával náboženskému fanatizmu a uctievaniu slnečného svetla, štátny aparát a medzinárodná pozícia Egypta sa začali rýchlo rozpadať.
Nestabilita systému vyzýva k jeho zmene
Achnatonova pasivita a ignorovanie zahraničnej politiky viedli k chaosu v sfére egyptského vplyvu. Korešpondencia zachovaná na hlinených tabuľkách z El-Amarny odhaľuje zúfalé prosby verných fenických a kanaanitských vazalov, ktorí márne žiadali egyptské vojsko o pomoc proti útokom zo strany expanzívnych Chetitov a miestnych zradcov. Feničania, ktorí boli po stáročia kľúčovými obchodnými partnermi a dopravcami egyptského zlata či cédrového dreva, sa ocitli na okraji skazy, zatiaľ čo severská ríša Chetitov pohlcovala strategické nárazníkové štáty ako Mitanni a posúvala svoje hranice do severnej Sýrie.
Achnatonova revolúcia zlyhala zvnútra, pretože nemala oporu v širokých vrstvách obyvateľstva ani v armáde. Bola to revolúcia zhora, ktorá bežným ľuďom odobrala ich tradičných osobných ochrancov a nahradila ich chladným, neosobným slnečným kotúčom, ku ktorému mal prístup len faraón. Po Achnatonovej náhlej smrti stála ríša na pokraji ekonomického a politického kolapsu. Sila starého poriadku sa prejavila okamžite. Na trón bol v roku 1332 p. n. l. dosadený detský panovník Tutanchaton. Prostredníctvom regentov, predovšetkým opatrného dvorana Eja, vojenského generála Horemheba a obnoveného tébskeho kňazstva, bol prinútený vrátiť sa k starým koľajam.
Víťazstvo Amona
Mladý faraón musel navyše zmeniť aj svoje meno na Tutanchamon – už nebol vyvolený Atonom ale navráteným Amonom. Navyše opustil Achetaton a vrátil kráľovský dvor do Téb. Vydaním oficiálnych dekrétov sa obrovské majetky, pozemky a politické privilégia vrátili späť do rúk Amonových kňazov v Karnaku a Luxore. Achnatonovo mesto bolo opustené, jeho chrámy rozobraté na stavebný kameň a mená všetkých panovníkov spojených s amarnským experimentom boli systematicky vymazávané z kráľovských zoznamov, ako by táto doba nikdy neexistovala.
Tento dramatický otras však zanechal hlboké stopy v štruktúre egyptského štátu. Keď sa k moci po krátkej vláde starej elity dostal generál Horemheb a následne nová, Devätnásta dynastia, charakter vlády sa zásadne zmenil. Noví panovníci už nevchádzali na trón ako dedičia starobylých posvätných rodov, ale ako vojenskí velitelia, ktorí svoju legitimitu opierali o silu armády a schopnosť obnoviť poriadok.
Tento proces vyvrcholil za vlády Ramzesa II. (1279 – 1213 p. n. l.), ktorý nastúpil na trón s cieľom obnoviť zašlú slávu a bývalé hranice egyptského impéria. Ramzes Veľký pochopil, že návrat k starému statusu quo si vyžaduje masívnu propagandu, stabilizáciu hospodárstva a rázny vojenský zásah v zahraničí. Východiskom pre túto novú éru sa stal priamy vojenský stret s Chetitskou ríšou, ktorý vyvrcholil slávnou bitkou pri Kadeši. Išlo o obrovské stretnutie tisícov bojových vozov, ktoré síce neskončilo jednoznačným víťazstvom ani jednej zo strán, no viedlo k podpísaniu prvej dochovanej medzinárodnej mierovej zmluvy v histórii.
Ramzes II. stabilizoval Blízky východ rozdelením sfér vplyvu s Chetitmi a posilnil postavenie Egypta megalomanskou stavebnou činnosťou po celej krajine. Presunutím hlavného mesta na sever do Pi-Ramsesu (dnešný Quantir) sa Egypt definitívne prihlásil k svojej novej úlohe aktívneho stredomorského hráča.
Vývoj od ideologického monológov Achnatona až po pragmatickú diplomaciu a vojenskú silu Ramzesa II. tak ukázal, že Egypt už nemohol existovať ako uzavretý náboženský svet. Náboženská kríza Osemnástej dynastie prinútila ríšu pretvoriť svoje správne aj vojenské štruktúry a otvorila dvere novej epoche, v ktorej sa stabilita štátu musela neustále vyvažovať medzi mocou kňazov, silou armády a komplexnými vzťahmi so susednými ríšami.
Podobné trojdelenie moci v štáte prertrváva až dodnes. Zákulisné boje v starovekom Egypte sa stali kľúčovým momentom k ovládnutiu spoločnosti parazitmi. Do dnešného dňa sme aj my ovládaní vplyvom umelo zavedeného svetonázoru, že našu moc musíme odovzdať štátu. Stávame sa tak len nástrojom v rukách tých, ktorí tento svetonázor zaviedli už pred viac ako 3500 rokmi.


No ohľadne tejto éry starého Egypta a konca 18.Dynastie Achenatonom a Nefertity( najoblubenejšia z haremu manželiek Achnatona ( Amenotepa IV) ako 76.vladcu Egypta ( ktoreho podobu nabral Kristus v 76.generaciach od Boha ( Lukaš 3:23-38) je ich spojenie so Slnkom,Svetlom a novým nàboženstvom evidentné! V tomto pripade radím vynikajucu knihu ,bestseller, Tutankhamun Prophecies od Mauricea Cotterella, pretože tuto dobu padu Egypta spàja s padom radiantného cyklu Slnka a osvietenia ducha starích Egypťanov na Níle, po vražde mladèho Tutanchamona a po nastupe voj.vodcu Horemheba nastal začiatkom 19.Dynastie pad osvieteného veku Egypta! A parazitizmus kňazstva započal v tomto období…Tutanchamon s neistým otcom, za ktoreho niektorí egyptologovia pasujú Achenatona a Nefertity je dodnes nepotvrdené a veľkou otazkou, tak ako aj u Krista…Jeho osud bol zrejme už spečatený nástupom na trón ako dieťa! Preto mu potom vystrojili taký pompezny hrob plný zlata a so spustou relikviì! Cotterell ich zverejnil,ide o 144,000 predmetov( nie nahodné čislo) a porovnal ich s posmrtnymi darmi solarneho krala Janaab Pakala, ktorý vladol v Mezoamerike o 2,000 rokov neskôr! Absolutne fascinujuca kniha slnečných cyklov na Zemi, kde padom “ bronzoveho “ Železný veku“ Egypta po cca 1296 rokoch( 5184 rokov Jeden vek slnka ÷ 4 veky= 1296 rokov= biblia v Danielovi mà 1290) nastal “ Železný vek“ ako posledný a najhorší, kde začal aj ùpadok vtedajšieho Egypta a začal kňazský a iný štatny parazitizmus vrátenim sa kňazom Amona/ Amuna, pretože Egypt začal upadať na duchu a vracal sa staronový chaos do spoločnosti…Z vÿchodu to boli neustàle výboje Kanaanejských( semitských) kmeňov, ku ktorím patrili aj Fenìčania, kedže Fenìcia je po Grecky Kanaan! Egypt poznal Septenad so 7 bohmi v Memphise, kde Mem symbolizoval “ galakt.Maternicu“ ; v Hermopolise neďaleko el Amarny to bol Ogdoad, teda 8 bohov Stvorenia, av Heliopolise( In či On) poznal slávny Ennead, 9 bohov…Hlavná Trojica/ Triad bol v Abydose, a pozostaval z Osirisa, Isis a Horusa. V Memphise to bol Triad z Ptah,Sokar a Nefer-Tum or Tem. A v Tebach( Waset= West) to bol Amun,Mut a Chons, s rôznymi hlaskovaniami egyptských bohov a ich mytologie…Zjednotený Egypt začal tesne pred rokom 3100 -3000 pnl v Memphise, kráľom Narmerom/ Menesom? Škorpionom, keď čierna diera pri žihadle Škorpiona ovplyvnila nase slnko k vyšším vibraciám a erupciam a tým prišlo k vyššiemu duchovnemu zostupu ľudstva a začali vznikať aj prvé osvietené spoločnosti a kultùry v rôznych kùtoch sveta( Egypt,Mezoamerika,Čina, Peru, atď)…Podľa Mayskeho tzv.Dlheho datovania cyklov, v 7.Baktune sa “ malý zlatý vek“ posùval z Egypta do Mezopotamie Precesiou, kde stavali na pamiatku tohoto obdobia 7 schodové pyramidy-zigguraty…Precesia pokračovala do Indie a Čìny v 8.Baktune tam stavali oktagonalne pagody a dagoby, ako aj 8 poschodové…Čina si hovorí “ Čung- kuo= Riŝa stredu“ medzi 7 a 9, ako tvoriteľská časť sveta začìnajuca novỳ cyklus “ osvietenia sveta“…Mezoamerika kvitla v 9.Baktune a stavali tam 9 poschodové pyramidy Kukulkànovi a bohyni Ixchel= “ 9 hlav“, teda 9 hlavèmu Drakovi na oblohe= Mliečna dràha ako Kaiman či krokodìl alebo aligàtor…Po tomto spomenutom svete su preto znàme “ posvätné studne“ 7,8 a 9 bohov/ bohýň, hôr, jazier, jaskýň a riek…A takto vzniklo aj mnoho sviatkov trvajùcich až 7 dnì, ku ktorým sa pridal 8.deň a tu i tam aj 9.deň, alebo Ennead ako 5+4…Mayovia (Čanes= Hadí ľud) slavil taketo sviatky na ostrove Cozumel vychodne od Yucatànu, Labuťom a Lastovičom ostrove, kedže Labuť symbolizuje Cygnus X-1 čierna/ červia diera v suhvezdí znovuzrodenia= Cygni( Labuť), inak znama aj z antiky ako Yama= bohyňa a boh mŕtvych…Oslavovali tam 7 dnì boha Zamna, 8.deň syna Itzamnu a v 9.deň bohyňu Ixchel…V bibli v Starom Zàkone je to 22., 23. a 24.deň Tišri mesiaca počas otvarania Chràmu v Jeruzaleme Sol+Om+Onom( slnko v 3 jazykoch) počas 7 dňovèho zhromaždenia Izraelitov, keď bol aj 8.a 9 deň na rozpustenie kongregacie, a židia to nazÿvajù ako Hošana Rabbah/ 7.dní; Šemini Aceret/ 8.deň s Tikkum Olam/ 9.deň a nový svet/ nový začiatok! V Novom zzakone je to v Evanjeliu Jàna 7:2 a 8.veľký deň v 7:37…9.deň tu nie je, pretože spadá do Enneadu= 5 knih Mojžiša +4 Evanjelia, kde je koniec Ohňom a zemetraseniami vek slnka, a nový začiatok Potopou ako “ plodovou vodou“ na spàlenú Zem v 5.knihach Mojžiša, kde začìna znovuzrodenie sveta a civilizacie zo symbolických 8 ludí Noeho rodiny na Hore Ararat vysokej 5,160/ 5165 metrov ako rokov pre Jeden vek slnka!!! O tomto v kostoloch mlč̣ia, ako i v Biblických školach, pretože tento sviatok je spojený so Žatvou ľud.dušì zrelej Ùrody skazeneho sveta v Stankoch, ako “ Dožinky“ po 7 dnì…
Tutanchamon a jeho “ zlatý hrob“ ležal v záhybe Nilu( Hapi) v tvare grotta ako lokálna kópia “ Raja/ Eden/ Paradise“ v Mliečnej dráhe a bohyni Ha-Thor,Isis či Nut, ktorá ako žena bola ohnutá cez nebeskú klenbu a na západe zhltla slnko a na východe ho znovu zrodila z jej grotta, kde leží aj slávna Čierna diera Cygnus X-1 pri hviezde DeNeb. A “ zlato a iné drahokami“ práve ležia v tejto Čiernej diere ktorá je svetelným a duchovným “ hadom“ tiahnucím sa od ženskej yonickej brábpny cez centro galaxie k falickej bràne v Orione, ako “ RIEKA ŽIVOTA“!!! Opisuje to Genesis 2: 8-14, že ide o sùtok= grotto a mezopotamiu riek a nôh Pišon a Gíchon v Mliečnej bohyni nebies! A takýchto kópiì Raja je aspon znamy tucet na Zemi! Že sa jednalo o “ Jablko“ ako sexuálny hriech padu ľudstva keď Eva podala “ jej jablko“ Adamovi aby počala, dokazuje nielen New York( Dolný Manhattan) ako lokalna koʻpia Raja medzi Hudson a East rivers, al hlavne to, že ho domorodé židovské obyvateľstvo nazvalo ako “ Big APPLE“! Potom je to Avalon= Jablčný ostrov v Anglicku, kde Ava= Eva a lon= lono, teda Evino lono, tak ako je v astronoʻmiàch aj Babí lono ako Babylon, v Mezopotàmii, koʻpii Raja! A dnes Eva odpočiva na Mt.Eve’reste, až do znovuzrodenia sveta!!! Každá lokalna koʻpia Raja na Zemi má lokálnu prìhodu či legendu so zlatom! No a „ako hore, tak aj dolu“, a každý nadržaný chlap vie kde je ženský “ raj“ a zlato v ňom!!!