Správa NKVD od informátora z prejavu Josepha Goebbelsa, predneseného pred jeho najbližšími spolupracovníkmi v čase, keď Andrej Gromyko nastúpil do funkcie ľudového komisára pre zahraničné veci.
Prísne tajné: 14. decembra 1939 – Joseph Goebbels
Hovorím pred inteligentnými Nemcami, hovorím teda úprimne a otvorene. Všetci si kladiete otázku – aké je vlastne presné stanovisko našej vlády? Budeme hovoriť predovšetkým o situácii v Československu. Znovu vznikli veľké ťažkosti a bolo by úplne nesprávne ich popierať. Česi sa predovšetkým zbližovali s duchovenstvom, pretože duchovenstvo sa stalo hlboko vlasteneckým. Zbližovali sa tiež s aristokratickými vrstvami. V týchto vrstvách sme mali mimoriadne oddaných agentov. Po posledných udalostiach v Prahe nás opustili. Zbližovali sa tiež s českým národom. Veľkú úlohu zohrávajú aj monarchistické kruhy.
V hĺbke srdca od rodu Habsburgovcov veľa neočakávajú, ale chcú ho využiť na to, aby nás vyhnali zo svojho územia, v nádeji, že si potom vyrovnajú účty.
Čo Česi očakávajú od Benešovho hnutia v zahraničí? Takisto nie veľa. V hĺbke srdca si uvedomujú, že už nikdy nebudú môcť obnoviť predmünchenskú Československú republiku a že v dôsledku toho už pre nich nebudú existovať žiadni noví osloboditelia. Všetky tieto body však pre nás predstavujú nebezpečenstvo, ktoré by sme nemali podceňovať. Nám nezostáva nič iné, ako s nimi naložiť podľa Biblie: bičovať ich železnými bičmi a vyhubiť ich všetkými prostriedkami.
Pýtate sa sami seba: ako by sa to dalo zrealizovať? Určite ste si už všimli, že už nejaký čas má logika a ľudský rozum menšiu hodnotu ako predstavivosť. Premýšľali ste nad tým, keby vám to povedali ešte pred dvoma rokmi – že jedného krásneho dňa, jednoducho vďaka práci diplomatov a rozdeleniu politických kruhov v krajinách, ktoré sú k nám nepriateľské, sa nám podarí zničiť Československo, Poľsko, uzavrieť pakt kolosálneho významu so ZSSR – a to všetko v mene práva národov rozhodovať o sebe samých, v mene svetového germanizmu, v mene všetkého toho, čo v konečnom dôsledku nemusí existovať, pretože sme schopní „tvorit“, keď to nepotrebujeme? Využili sme teraz Rusov v mene nejasného zväzu, ale v skutočnosti preto, aby nám pomohli poraziť Francúzsko, Anglicko, aby sme sa mohli usadiť všade tam, kde to náš hlavný štáb považuje za potrebné, a aby sme si vyrovnali staré účty so samotným Ruskom.
Prvým dôležitým bodom je náš postoj voči Taliansku. Jedného krásneho dňa je schopné zastaviť našu expanziu. Sever „Brenneru“ (priechod cez Alpy) však patrí nám a je v našom životnom záujme zabrániť Talianom, aby obsadili Alpy. Musíme sa cez „Brenner“ dostať k Jadranskému moru, obsadiť Stredozemné more, postúpiť cez Grécko do stredu, kam sa dostaneme cez Rumunsko a Juhosláviu. Budeme musieť získať Čierne more a Baltské more, v ktorom nikdy nedovolíme Rusom usadiť sa. V tom momente sa nikto neodváži hovoriť nám o „svojom“ životnom priestore, ten už máme dobytý.
Musíme rozbiť Francúzsko a Anglicko. Pokúsime sa ich rozdelit, pričom využijeme starý program, v ktorom sa uvádza, že nemáme nič proti ani jednej, ani druhej krajine. ZSSR nám pomôže ich zničit, jeho politický program sa výborne zhoduje s naším programom. V tomto zmysle sa naňho budeme spoliehať. A keď hovorím o rozbití Talianska, mám na mysli ich africkú ríšu; keď však myslím na Taliansko a Francúzsko, potrebujeme predovšetkým ich kolónie a domíniá.
Kladiete si otázku, a celkom oprávnene: aký je náš postoj voči ZSSR? Už som vám povedal, že ho využívame. A budeme to robiť tak dlho, kým to bude potrebné, môžete nám veriť – ani o minútu dlhšie. Zatiaľ sa nám podarilo uskutočniť jediný obrat na svete.
Naše pozície v Moskve sú natoľko pevné, že aj keď nás už nebude, naši ľudia tam zostanú navždy a budú čakať na náš príchod, aby nám pripravili ďalšie dobytie: Ukrajinu. Profesor ruskej histórie Kľučevský si dovolí písať proti nám. Jeho knihy už nikto nebude čítať, rovnako ako tam už neuvidia „najväčší antinacionalisticko-socialistický film tej doby“… To všetko stačí na to, aby sa demoralizovalo ruské obyvateľstvo a nasmerovalo sa k nám.
My sme však demoralizovali všetkých, ktorí s nami uzavreli pakt: Rakúsko padlo ako prvé, Taliansko je na konci, Španielsko nám patrí, Rumunsko nám patrí z ekonomického hľadiska, Francúzsko a Anglicko už dávno pociťujú politický vplyv nášho učenia. ZSSR je odsúdený na zánik od momentu podpísania zmluvy s nami.
V skutočnosti sme urobili všetko pre to, aby sme sa vyhli vojne, pretože bolo v našom záujme konať diplomaticky a prostredníctvom našich agentov. Nemôžeme sa však brániť jedinej možnosti – využiť ZSSR ako vykonávateľa našich projektov.
Vieme tiež, že ZSSR sa jedného dňa pokúsi obrátiť proti nám. Ale bude už príliš neskoro. Bude rozložený, oslabený a predovšetkým nebude brať do úvahy odpor z našej strany. Mýli sa, rovnako ako všetky nižšie národy, ktoré sa snažia priblížiť k nemeckej rase.
Zhrniem teda naše stanovisko: musíme zabezpečiť pokoj na našom území, v Československu, v Rakúsku a v Poľsku. Naším najväčším nepriateľom je Francúzsko, a to politicky aj morálne.
Naším hospodárskym nepriateľom je Anglicko. Naším geografickým nepriateľom je Taliansko. Musíme zabrániť ich vplyvu v strednej Európe, na Balkáne a v Stredozemí. Naším smrteľným nepriateľom však vždy zostane ZSSR.
Každý z nás musí žiť tak, aby bojoval za budúcnosť Veľkej ríše. Jej budúcnosť je zakotvená v bodoch, ktoré som dnes predniesol. My, Nemci, strážcovia slávnej budúcnosti národno-socialistického učenia a všeobecného mieru, ktorý diktuje Ríša.
Pôvodne preložené z francúzštiny do ruštiny 4. mája 1940 – overené (vlastnoručne podpísané): Pavel Michajlovič Fitin vedúci 5. oddelenia GUGB NKVD
(Odtajnené materiály z archívu Zahraničnej spravodajskej služby Ruskej federácie. 1939 – 1945. Moskva, vydavateľstvo Veče. 2025. S. 7 – 11.)
Do slovenského jazyka preložil: Róbert Merva
