Celosvetovému bestselleru „Krstní otcovia Hitlera” (Conjuring Hitler) sa dostalo pozitívnej kritiky od veľkej skupiny odborníkov. Rovnako pozitívne hodnotil knihu aj významný intelektuál Peter Dale Scott, ktorý je toho názoru, že táto kniha je azda najdôležitejším historickým výskumom.
Autor tejto knihy Guido Giacomo Preparata porozprával vo svojom rozhovore o tom ako dospel k záveru, že: „Naozaj Hitlera stvorili Spojené štáty americké a Veľká Británia, a naozaj bola druhá svetová vojna bola neodvratná?“
Dr. Guido G. Preparata: Začal som ako väčšina obyvateľov Západu, ktorých detstvo bolo nasiaknuté typickými propagantistickými naratívmi studenej vojny a neustálym nadšeným sledovaním výpravných spojeneckých a protinemeckých vojnových filmov. Moji rodičia – povojnoví Taliani – patrili k proamerickému, proizraelskému a prokapitalistickému táboru. Otec bol teoretický fyzik a vtedy ešte antikomunista. Také bolo prostredie, v ktorom som vyrastal. Boli sme nadšení „amerikanisti”, a žasli sme nad britskou „inteligenciou”. Aj keď sme sa navonok pýšili naším „tradičným”, „grécko-latinským” pôvodom, v srdci sme trpeli typickým komplexom menejcennosti, ktorý sa prejavoval u obyvateľstva duševne porazených a vtedy akoby bezvýznamných krajín.
Potom padol Berlínsky múr a väčšina z nás začala pomaly opúšťať určitý stereotyp otupelosti. Keď som v polovici 90. rokov začal pracovať v centrálnej banke Talianska, rozhodol som sa vo voľnom čase využívať knižnicu banky. Tam som študoval tému nacistických financií. Pripadalo mi to všetko tajomné a exotické. Vtedy som začal po prvý krát pochybovať o tom, čo som vedel a pustil som sa do pátrania. Z tých vojnových filmov, ktoré som ako dieťa pozeral, som si pamätal vždy ten istý príbeh. Akcia začínala vždy v okamihu útoku, keď už boli tie nacistické monštrá celé úplne zoskupené a brutálne agresívne. To je, samozrejme, dobrá kinematografia, ale žiada si oveľa zásadnejšie otázky:
Ako k tomu došlo? Ako tento fenomén vznikol? Ako svet dovolil, aby sa to všetko stalo? Ako je to vôbec možné?
Strávil som celých 10 rokov môjho života čítaním a premýšľaním nad týmito otázkami a hľadal som odpovede. Zbieral som materiály a archívne dokumenty z Nemecka, pátral som v Anglickej banke, rozprával som sa s ľuďmi, odborníkmi, politikmi, atď. Výsledkom tohto všetkého je kniha Krstní otcovia Hitlera.
Vedel som, že samotný fenomén nacizmu a jeho hlboké a tajuplné korene, sú nepochybne nemecké. Zistil som, že musíme ešte pochopiť celkové politické ako aj ekonomické podmienky, v ktorých bolo umožnené tomuto nacizmu množiť sa a dozrievať. To bolo podľa môjho názoru nepochybne podporované a predurčené Britániou. Spojené štáty sa do týchto procesov zapojila až v neskoršom období, no stále pod strategickým a nespochybniteľným velením Británie.
Prečo Británia?
Pretože bola, a do určitej miery stále je, pánom sveta. Je to jej éra. Vládne a očividne urobí všetko, čo je v jej moci, aby si udržala túto moc. Dnes, ako všetci vieme, Spojené štáty americké (SŠA) jednoducho len pokračujú v geopolitickej ceste Britského impéria.
(podľa Andreja Fursova sú pánom sveta ešte stále elity v City of London a SŠA sú len jeho nástrojom globálnej nadvlády nad celým svetom, viac o tom sa dočítate v ďalších článkoch TU , TU a TU)
Bola vojna neodvratná?
Áno, bola. Keď si Nemecko v roku 1900 myslelo, že môže súperiť s britskou hegemóniou, Británia musela evidentne reagovať. Eventuálna nadvláda Nemecka, vďaka šikovnej taktike, mohla mať za následok ovládnutie Ruska a „germanizovanie” vojenských a technologických iniciatív. Pre britské kruhy totiž bolo vždy fundamentálnou geopolitickou nočnou morou „eurázijské spojenectvo”, ktoré by bolo de facto nepremožiteľné. A masaker, ktorý nasledoval v prvej polovici 20. storočia, je kronikou preventívneho opatrenia, ktoré boli Briti „nútení” uviesť do pohybu, aby zabránili zhmotneniu tejto možnosti.
Ak v rokoch 1890-1900 bolo najväčším problémom Nemecko, ktoré bolo útočné, militaristické, agresívne a imperialistické, tak Británia, bola z tohto hľadiska tisíckrát väčším problémom. V roku 1914 chcelo Nemecko „rýchlu vojnu”, aby konsolidovalo to, čo sa javilo ako stredoeurópske kráľovstvo s koloniálnymi územiami. Namiesto toho dostalo britskú verziu vojny. Veľkej svetovej vojny.
S náležitosťou demonštrujete Hitlerove spojenia s vládnucimi triedami vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch amerických. Avšak, zameriavate sa na rolu Británie. Môžete vysveliť prečo?
Z dôvodov, ktoré som práve objasnil, hráme Posledných 200 rokov naozaj hru pod taktoivkou Anglicka a nikoho iného.
Ako vysvetlíte, že tieto dve mocnosti, SŠA a Veľká Británia, ktoré financovali a podporovali nacizmus, vyvinuli pomocou Hollywoodu propagandu, v ktorej hrajú hlavnú rolu ako antinacisti?
Keď v rokoch 1916-1917 padol východný front stratou Ruska, Anglicko prizvalo do hry SŠA. Napokon sa Nemecko vzdalo, cítiac sa zdrvene, pretože prvá svetová vojna bola „obkľúčením” Nemecka. Z toho vyplýva, že Nemecko nebolo porazené na svojej vlastnej pôde. Inými slovami, nemecko-eurázijská hrozba bola zničená raz a navždy. Na konci tejto vojny začal plán, ktorý trval v podstate 20 rokov.
Ten plán znel takto:
1) vylepšiť Nemecko (skutočne ho „pozdvihnúť”) a
2) definitívne ho zničiť – opäť (vojnou na dvoch frontoch).
To, že sa to naozaj plánovalo, je potvrdené v neuveriteľnej predpovedi Thorsteina Veblena z roku 1920, podľa ktorej bolo skutočným cieľom Versaillskej zmluvy, vypestovať v Nemecku reakcionistický režim, prostredníctvom radikalizácie strednej triedy a napokon vypustiť túto novú silu proti sovietskemu Rusku. Táto predpoveď sa stala skutočnosťou v júni 1941. Úžasné! Pokiaľ viem, som jediný, kto mal tú slušnosť citovať toto jedinečné, žoviálne tvrdenie.
Avšak udalosti sa vyvinuli oveľa dramatickejšie, než ako mohol predpovedať taký génius akým bol Veblen. Hnutie, ktorého vzostup prorokoval, nebolo iba „reakcionistické”. Bolo to niečo nové, úplne odlišné, nepredstaviteľne hriešnejšie a priam čertovsky pekelné.
Čo sa ale týka démonizovania porazeného nepriateľa, Nemci nemohli priniesť Angličanom a Američanom lepší dar. V skutočnosti sa zbytočne prehnane vžili do úlohy antikrista, a tak sa anglo-americké vojská a velitelia dostali do roly légií Boha, čo bolo zas opakom toho, čo sa naozaj dialo. Američania boli takisto techno-rytiermi Hirošimy, ako ich zvyknem nazývať, a nie som si istý, či s tým má Boh niečo dočinenia. Všade skôr vidím stopy diabla.
Nech je to ako chce, teraz mali víťazi najmocnejší príbeh, najsilnejšiu vojenskú legendu, akú len mohli vymyslieť. Rozdrvili predsa démonických nacistov, čo bolo fakticky dôkazom toho, že konajú v mene Boha. Ako keby to bolo od Boha dané jasné priznanie ich duchovnej nadvlády a ich zaslúžený triumf víťazstva nad samotným diablom. V mene tohto priam až mytologického triumfu sa až do dnešného dňa, fakticky stále beztrestne, vedú vojny po celom svete. „Briti” pritom tvrdia, že je to kvôli ľudským právam, demokracii a udržaniu mieru.
Tento príbeh je najúžasnejším dielom propagandistického kapitálu, aký kedy mohol človek vlastniť. Neprestajne vynáša stále fenomenálnejšie zisky a majetky.
Akýkoľvek pokus o „pozmenenie” tohto ich naratívu sa stretne s najintenzívnejšou a kategorickou kritikou a akýkoľvek historický dôkaz, ktorý sa stavia proti tomu, bude samozrejme potlačený alebo „vysvetlený”, spôsobmi zhodnými s jedinou povolenou oficiálnou verziou.
Vydavateľstvo TORDEN má k tejto téme celé priehrštie knižných titulov, ktoré odhaľujú skutočné poznanie tejto minulosti. Tu vyberáme iba tie najhlavnejšie:
G.G.Preparata: “Krstní otcovia Hitlera”
N.V.Starikov: “Kto prinútil Hitlera prepadnúť Stalina”
E.Shraga: “Hitlerovi padělatelé”
Pôvodný zdroj: https://www.ahtribune.com/in-depth/1802-guido-g-preparata.html
