Pre dosiahnutie harmónie a spravodlivosti v každej spoločnosti bola odjakživa rozhodujúca morálka jednotlivca. Primárne však išlo najmä o morálno-vôľové vlastnosti čelných predstaviteľov spoločnosti.
Každý ľudský obyvateľ našej planéty je totiž jedinečný a má svoj vlastný životný cieľ. No a každá spoločnosť má taktiež svoju vlastnú morálku. Tí z nás, u ktorých sa tieto ciele zhodujú, sa potom združujú do väčších sociálnych skupín alebo rôznych organizácií, od politických a náboženských, až po pacifistické či teroristické.
Ak však nastanú konflikty medzi jednotlivcami, majú skôr charakter zásahu do ich osobných životov, zatiaľ čo konflikty záujmov medzi rozličnými skupinami sa v konečnom dôsledku môžu prejaviť až na globálnej úrovni. Takéto konflikty potom spravidla predstavujú obrovskú hrozbou pre medzinárodnú bezpečnosť
Aktuálne najväčšou bezpečnostnou hrozbou vo svete je mentálna genocída, ktorá ničivou formou útočí na individuálne i masové vedomie spoločnosti.
V súčasných podmienkach, kedy takmer každá krajina na planéte čelí nejakým vonkajším ale čoraz častejšie najmä vnútorným konfliktom, sa mentálna genocída dostáva čoraz viac do našej pozornosti. Tieto konflikty sú pritom väčšinou politické, ekonomické alebo vojenské. Celú spoločnosť totiž ohrozuje najviac markantná zmena duchovno-hodnotovej motivácie a orientácie jedincov, ktorí ju tvoria. Ciele týchto jednotlivcov ale aj celej spoločnosti sa čoraz viac stávajú nemorálnymi. Predkladá sa nám to ako boj za „slobodu“. Ide však iba o cielený stret protikladných ideológií s cieľom dezorientovať celú spoločnosť a prestaviť jej morálny kompas.
Mentálna genocída je metóda dosiahnutia cieľa s použitím nepriateľsky zameraného informačného vplyvu, ktorý vo vedomí jednotlivcov ničí základy vytvoreného kultúrneho a duchovno-mravného prostredia ich existencie.
V skratke sa dá povedať, že mentálna genocída prioritne likviduje národné cítenie a historickú pamäť nielen príslušníkov národa, ale spoločnosti ako celku. Informačný vplyv tak generuje z týchto jedincov určité globálne orientované politicko-finančné a priemyselné skupiny, stmelené následne do korporácií. Celý proces je pritom premyslene koordinovaný aj s pomocou spriaznených spravodajských služieb a médií.
Základnou úlohou útokov na mentálnej úrovni je zavedenie a následné upevnenie stereotypných spôsobov myslenia vo vedomí jednotlivcov. Tí sú potom orientovaní na ignorovanie princípu rozumnej dostatočnosti a uvedomovania si zdravého zmyslu a patričnej miery. Týmto sa podmieňuje aj správanie spoločnosti, zodpovedajúce takýmto mentálnym nastaveniam.
Súčasne s tým, je objektom skrytého ničivého vplyvu mentálnej genocídy aj masové vedomie verejnosti, ktoré sa cielene formuje ako negatívne. Vidieť to najmä v masovom nastavení negatívneho vnímania verejne známych osobností s odlišným názorom, než je ten, ktorý prezentujú predstavitelia hlavného prúdu. Na osoby, ktoré sa odmietajú podriadiť presadzovaným názorom, je postupne zavádzaná forma informačne-korigovaného skresľovania podstaty ich verejného pôsobenia, ako aj všetkých ostatných politických procesov, ktoré sa v spoločnosti dejú.
Strategickými úlohami využitia mentálnej genocídy je najmä absolútna likvidácia základných duchovných hodnôt a znevažovanie alebo aspoň skresľovanie histórie národa či krajiny. Tým sa dosiahne neúčinnosť akejkoľvek potreby nastolenia konštruktívneho úsilia, zameraného na vytvorenie podmienok harmonického rozvoja spoločnosti. Mentálna genocída tak má v dlhodobom horizonte za následok stratu patriotických nálad v celej spoločnosti a vytvára čoraz silnejší tlak na dosahovanie výhradne osobných cieľov jednotlivca.
Výrazne sa pritom ignoruje najmä celospoločenský dopad takéhoto egocentrického počínania. To všetko následne vedie k diskreditácii racionálneho úsilia každej krajiny o stabilizáciu situácie vo všetkých oblastiach národného záujmu, ako sú najmä kultúra, vzdelanie či sociálna solidarita. Navyše to má za následok aj výraznú stimuláciu zločinnosti a korupcie. Tým sa do veľkej miery oslabuje aj obranyschopnosť a ekonomická prosperita krajiny.
Mentálnu genocídu tak možno nazvať aj mentálnym terorizmom, ktorý je zameraný na zničenie nielen národnej, ale aj občianskej identifikácie budúcich pokolení národa a to prevažne tým, že sa do masového vedomia obyvateľstva cielene vnáša obraz „šťastného“ života, založeného prevažne na nezodpovednom a miestami až skazenom konaní jedincov vo všetkých významoch ich správania.
Mentálny terorizmu potom vykresľuje tradičné duchovné hodnoty a univerzálne morálne piliere spoločnosti v extrémne hanlivom svetle, pričom na tento účel používa najmä etnické faktory možného spolužitia tzv. „nových“, aj keď nehomogénnych príslušníkov národa.
Mentálna genocída nedokáže existovať sama osebe, ale musí byť cielene organizovaná a riadená, a to výhradne iba v dôsledku potreby samozvaných globálnych elít, ktorých plánom je podriadiť svojim záujmom najskôr myslenie a následne aj správanie vybranej skupiny ľudí. V žiadnej spoločnosti nie je možné bez vonkajšieho negatívneho zásahu pôsobiť na likvidáciu sebaurčenia formou zvyšovania morálneho kreditu celého okolia. Samotná ideológia liberálneho kapitalizmu, v ktorom je osobný prospech jednotlivca nadradený všetkému ostatnému, nestačí na degeneráciu morálno-vôľových vlastností celej spoločnosti, resp. táto degenerácia je príliš pomalá.
Mentálna genocída je základom súčasných energo-informačných útokov, ktorých podstata a želateľné následky sa pred verejnosťou šikovne skrývajú. Darí sa to najmä vďaka informačnému podnecovaniu verejnosti zo strany kolaborujúcich masmédií ako aj cielenou spoločenskou činnosťou jednotlivých medzinárodných organizácií, ktoré sú prezentované ako neziskové, avšak účelovo financované práve na tieto činnosti.
Základným faktorom tohto mentálneho násilia sú cielene sformulované a účelne rozširované stereotypné obrazy a rétorické heslovité šablóny, ktoré sú v dnešných podmienkach a s použitím digitálnych technológií mimoriadne efektívne. Dokonca vedia byť efektívnejšie než otvorené vojenské aktivity.
Ujma, ktorú spôsobuje mentálny terorizmus, je latentná a trvalá. Následky jej účinkov sa prejavujú v raste sociálneho napätia a nespokojnosti, v protestných akciách a eskalácii etnickej rôznorodosti vrámci jedného štátu. Práve na takomto podklade sa následne rozvíjajú negatívne sociálne javy, ako napríklad korupcia, nespravodlivosť, otvorená likvidácia právnych istôt, porušovanie základných práv a slobôd jednotlivca, či bežné chuligánstvo. Ako výsledok takýchto mentálnych útokov na celú spoločnosť sa dostatočne precízne a veľmi jasne prejavuje aj osobná nezodpovednosť ľudí pri plnení si svojich občianskych povinností a pohŕdanie záujmami štátu.
Komerčné tendencie, predovšetkým v sfére masmediálnych prostriedkov, vo filme, ale aj súčasnej literatúre, či v reklame, sú zamerané takmer výhradne na primitívne zvieracie inštinkty ľudí a nie na duchovné cítenie. Zavádzanie cudzích slov a termínov do verejného priestoru maže vo vedomí jednotlivcov zvyčajné obrazy hodnôt v ich mysliach, čím sa vytvárajú podmienky na ďalšie úspešné šírenie mentálneho vírusu, ktorý je v konečnom dôsledku pre človeka smrteľný. Zosilnenie práve týchto tendencií v spoločnosti, je jednou z úloh mentálneho terorizmu ako obrazu konania ničiaceho základy sociálneho spolunažívania v inak jednotnom národe.
Mentálna genocída sa tak stáva strategickým cieľom a mentálny terorizmus je súborom taktických metód a prístupov k dosiahnutiu tohto cieľa. Ten sleduje snahu zničiť duchovný základ štátu, na ktorom sa drží tak národná politika, ako aj ekonomika, či obranyschopnosť krajiny. Tá krajina, ktorá sa nevie takémuto mentálnemu terorizmu brániť, sa zmení na koloniálne územie pod nadvládou samozvaných globálnych elít. Tie takmer výhradne prichádzajú zo západu s cieľom ovládnuť masy a zmeniť ich na nenásytných spotrebiteľov a primitívnych konzumentov ich nadprodukcie.
Obrazy, ktoré hovoria o nových morálnych princípoch a moderných duchovných nastaveniach, sú do spoločnosti takticky zavádzané pomocou všetkých dostupných masmediálnych kanálov, od internetových webstránok cez širokouhlé plátna kín, od novín a časopisov až po divácky úspešné programy v rádiu a televízii. Potrebné informačné komponenty sú cielene v jednotlivých prípadoch už podvedome priamo obsiahnuté v samotnom materiáli, alebo sú do neho následne vložené.
Netreba však za každým, kto je zodpovedný za vysielanie alebo verejné publikovanie, vidieť hneď agenta nepriateľských špeciálnych služieb, či sluhu globálnej elity. Častokrát ide o rovnakých ľudí, akými sú aj spotrebitelia týchto informačných produktov. Najviac je táto prepojenosť a extrémna podobnosť viditeľná v informačno-spravodajských médiách, kde sme svedkami až neskrývanej propagandy. Vždy keď nadradené elity naplánujú pre spoločnosť čokoľvek negatívne, tak práve tí najviditeľnejší masmediálni protagonisti sa stávajú prvými obeťami mentálnej kolonizácie a bezducho si ako na povel osvojujú predkladané naratívy. Potom už iba bezducho reprodukujú ďalej do spoločnosti zavádzané myšlienky. Ide o veľmi jednoduchú techniku využívania akýchsi novodobých «opinion leaders», nazývaných po novom «influenceri».
Na vine je však aj nekompromisná komerčná stránka každého masovo-komunikačného prostriedku, najmä rádia alebo televízie, ktorá diktuje potrebu nemalého zisku na samotnú existenciu takéhoto média. Jednotliví masovokomunikační protagonisti, ktorí v týchto médiách pôsobia, sa tak ocitajú v obchodnom vzťahu nielen so zákazníkmi-sledovateľmi, ale aj s celospoločenskou morálkou a to práve v dôsledku potreby svojej osobnej samoľúbosti a v snahe byť „originálnymi“ a „sledovanými“, a tým pádom aj komerčnými. Objektom mentálneho útoku sa tak stáva nie len masové, ale už aj individuálne vedomie verejne známych a častokrát ešte stále dôveryhodných osôb. Obrana pred takýmito útokmi si od národa vyžaduje modernú a uvedomelú konsolidáciu nielen vlastného intelektuálneho úsilia, ale aj obranu vnútorného duchovného sveta každého občana a celej spoločnosti.
Obrazy víťazstva násilia nad konaním dobra, víťazstva cynizmu nad duchovnosťou, alebo víťazstva konzumu a nenásytnosti nad striedmosťou a rozumnou mierou dostatočnosti, potom v národe spôsobujú hlboký pocit poníženia a porážky. Ak aj tí najduchovnejší jedinci vidia ako sa vôkol nich šíri beztrestnosť, umožňujúca konanie všetkého možného aj nemožného, morálneho aj nemorálneho a to bez akýchkoľvek dôsledkov a následkov takéhoto konania, rezignujú aj oni samotní na svoje morálne hodnoty. Potom sa oveľa ľahšie takéto nemorálne obrazy spoločnosti upevňujú aj vo vedomí masového spotrebiteľa, ktorý nie je pripravený na ochranu pred podobným vplyvom. Bezbranná je predovšetkým mládež, ktorá nemá pevný svetonázor a uvedomelé morálne princípy. Pod takýmto vonkajším vplyvom vzniká priaznivé prostredie na šírenie prevrátených mentálnych obrazov a mentálna genocída tak začína pôsobiť aj zvnútra.
Korupcia a kriminalita, morálna skazenosť a cynizmus, neprítomnosť ochrany národného dedičstva a rozpredaj národného bohatstva. Absolútna prednosť osobného prospechu pred prospechom celej spoločnosti, spojená s bezcharakterným konaním voči slabším jedincom. Všetky tieto javy sú potom v rozvíjajúcej sa spoločnosti iba následkom jej mentálneho stavu, ktorý nie je schopný objektívne zvážiť, čo sa v skutočnosti deje. No a presne na rozvoj týchto tendencií morálnej degenerácie spoločnosti je zameraný predmetný mentálny terorizmus, ktorého výsledkom je morálna genocída celej spoločnosti na planéte Zem.
Ide tu o novodobý fašizmus, ktorý sa iba prezliekol do šiat liberalizmu. Ľudstvo opäť čelí pandémii neznášanlivosti, segregácie a útlaku zo strany menšiny, ktorá ale disponuje enormne veľkým vplyvom. Bojovať proti tomu dokážeme iba vtedy, ak pochopíme dôsledne o čo tu vlastne ide. Aj my samotní sme už totiž dávno obeťami «mentálnej genocídy».
Kľúčové poznanie týchto procesov ponúka vydavateľstvo TORDEN v knihách, ktoré sa venujú tejto problematike. Sú to napríklad tituly:
“Hmla hybridnej vojny” od Alexandra Bartoša v ktorej rozoberá neistoty a riziká konfliktov 21. storočia;
“Transhumanizmus v ruskom vzdelávaní (Naše deti ako tovar)” od Oľgy Četverikovej;
“Ideológia tyranie” od Guida Giacoma Preparatu, či
“Psí vojny (História využitia extrasenzoriky v armádach a tajných službách)” od gen. Borisa Ratnikova. Ale aj
“Liberalizmus, vrah slobody” od kolektívu Vnútorného prediktora ZSSR, či
“Ekonomika. Úpadok liberalizmu” od Goblina Pučkova, ďalej
“Demokracia pre vyvolených” od Michaela Parentiho a takisto svetový bestseller od Bertrama Grossa “Transatlantický fašizmus”
Autor: Róbert Merva
