Najväčšou pandémiou je strach

Ako neviditeľný systém preberá kontrolu nad našimi životmi.

Svet naokolo sa rúca. Kľúčové inštitúcie – od školstva a zdravotníctva až po poľnohospodárstvo, médiá a vládne úrady – zlyhávajú všetky naraz. To nie je náhoda a nie je to ani súbor izolovaných problémov. Je to jeden jediný, gigantický proces: neviditeľný globálny systém, ktorý sa snaží skonsolidovať planétu do jednej centrálnej svetovej vlády. Nejde o žiadnu tajnú vládu sídliacu niekde v temnotách tohto sveta. Ide o najbohatších ľudí tejto planéty – o „majiteľov peňazí“.

Na dosiahnutie tohto masívneho cieľa bolo v priebehu desaťročí vyvinutých množstvo rafinovaných mechanizmov kontroly. Hlavnou súčasťou tejto iniciatívy je presne to, čo dnes prežívame: zámerne spôsobiť zlyhanie inštitúcií, ktorým sme doteraz dôverovali. Myšlienka „centrálneho riadenia celozemského systému“ sa postupne už stala reálnou akademickou disciplínou a hoci je pred zrakom verejnosti starostlivo skrývaná, jej dôsledky cítime každý deň.

Zrodenie strachu: Klíma a životné prostredie ako zbraň

Všetko sa to začalo formovať už okolo roku 1970. Vtedy Rímsky klub publikoval svoju známu správu s názvom Limity rastu. Cieľ bol jasný: vytvoriť a ukotviť v spoločnosti úzus, že zmena klímy, zhoršovanie životného prostredia a vyčerpávanie prírodných zdrojov predstavujú pre ľudstvo okamžitú, existenčnú hrozbu. Prečo? Pretože vystrašená verejnosť je ochotná akceptovať takmer čokoľvek. Strach je najlepším nástrojom, ako prinútiť ľudí, aby dobrovoľne financovali a dodržiavali úplne nový súbor priorít.

Druhým krokom je využiť medzinárodné organizácie, ako sú OSN a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Tieto inštitúcie začali pomaly, pod ušľachtilým rúškom ochrany našej planéty, odčerpávať reálnu moc z rúk jednotlivých suverénnych štátov. OSN má dnes viac ako 30 agentúr, ktoré sú kedykoľvek pripravené zasiahnuť a zaviesť globálne regulácie či zdanenie celých odvetví (napríklad medzinárodnej lodnej dopravy). Dokonca existujú snahy, aby OSN vytvorila svoj vlastný, nadnárodný právny systém.

Ako prichádzame o moc vo vlastných mestách

Tento proces sa nedeje len na globálnej úrovni v OSN, ale potichu prebieha aj priamo v našich obciach a mestách. Boli vytvorené mechanizmy, ktoré majú za úlohu odčerpávať moc od lokálnych, demokraticky zvolených zástupcov. Jedným z najsilnejších nástrojov je takzvané „plánovanie“.

Štáty začali prijímať zákony, ktoré od obcí striktne vyžadovali tvorbu podrobných, dlhodobých strategických plánov. Keďže väčšina malých miest nemala ani rozpočet, ani odborníkov na vytváranie takýchto zložitých dokumentov, siahli po štandardizovaných plánoch od „certifikovaných“ konzultantov. Aká náhoda, že tieto plány sa do bodky zhodovali s politikou, ktorú presadzujú globálne elity.

Vznikajú tak rôzne regionálne rady a metropolitné plánovacie organizácie. Znejú odborne, no v skutočnosti ide o formu nedemokratickej autority. Preberajú moc od riadne zvolených starostov a poslancov. Sú to organizácie s vymenovanými (nie volenými) úradníkmi, na ktorých nemá bežný občan absolútne žiadny dosah.

Presne rovnakú stratégiu „salámovej metódy“ použila aj Európska únia. Najprv sa prijal rozumný, dobre znejúci zákon ako napríklad sústava Natura 2000. Na začiatku (ešte v roku 1979) išlo o neškodnú smernicu, ktorej cieľom bolo chrániť voľne žijúce vtáctvo. Kto by bol proti ochrane vtákov? No postupom času sa tento zákon nenápadne rozširoval. Dnes sa od štátov vyžaduje, aby chránili určené územia podľa presne zadaných pravidiel. Tie sú väčšinou v súlade s požiadavkami nadnárodných korporácií a nie v záujme štátov a ich občanov. Tvrdo sa tým zasahuje do súkromných vlastníckych práv bežných ľudí. Tieto chránené územia už dnes tvoria 18 % celkovej rozlohy EÚ, pričom cieľom je dosiahnuť 30 % do roku 2030 a nakoniec až absurdných 50 %.

Pandémie a biologická hrozba: Dokonalý nástroj kontroly

V 90. rokoch 20. storočia pribudla do tejto agendy nová, extrémne účinná zbraň: hrozba pandémií a biologickej vojny. Tie poskytli totiž kľúčový mechanizmus pre ciele transformácie celoplanetárneho systému riadenia – a tým aj centralizácie moci. Vznikla tým plošná kontrola populácie a vytvorenie technokratického systému.

Vezmime si napríklad vtáčiu chrípku (H5N1). Už viac ako 23 rokov sme svedkami úsilia o jej démonizáciu, a to aj napriek tomu, že podľa WHO tento vírus kumulatívne zabil na celom svete menej ako 500 ľudí. Dnes však slúži ako skvelý mechanizmus na spájanie bežnej chrípky s hrôzou z globálnych pandémií. Keď sa to elitám hodí, vytvoria paniku, ktorá stojí štáty miliardy a vedie k nezmyselnému vybíjaniu stoviek miliónov zvierat.

Za mnohými týmito krokmi stoja konkrétni ľudia. Jeremy Farrar (súčasný námestník generálneho riaditeľa WHO a bývalý šéf Wellcome Trust) a Bill Gates založili koalíciu CEPI. Táto organizácia stála za prelomovým (a nebezpečným) nápadom zavádzať nové vakcíny v zrýchlenom odsúhlasovaní a to len za 100 dní – čo znamená absolútne nedostatočné testovanie. Videli sme to aj pri COVID-19, kedy boli lacné a dostupné lieky zdiskreditované len preto, aby sa uvoľnila cesta obrovskému biznisu s experimentálnymi vakcínami.

Vakcíny, armáda a biznis bez akejkoľvek zodpovednosti

Keď si globálni hráči uvedomili potenciál pandémií, vakcíny sa stali ich svätým grálom. Už v 90. rokoch americká armáda prišla s utopickým plánom naočkovať vojakov 75 rôznymi vakcínami proti všetkým mysliteľným biologickým hrozbám. Mali z nich byť „supervojaci“. Pri spätnom pohľade sa však núka otázka, či skutočným cieľom nebolo naopak vojenskú silu oslabiť.

V roku 1998 sa začalo s masovým očkovaním amerických vojakov proti antraxu. Antrax pritom nie je prenosný z človeka na človeka a jeho vojenské použitie je extrémne zložité. Výroba vakcíny bola navyše katastrofálna. Keď kontrolóri po rokoch vstúpili do továrne, našli vo vakcínach pleseň, baktérie a kusy zátok. Okamžite zabavili milióny dávok. Armáda však aj tak použila 2 milióny dávok na svojich vojakoch. Výsledok? Približne 100 000 z nich vážne ochorelo.

A čo sa stalo výrobcovi? Vôbec nič. Vďaka špeciálnym zákonom bol zbavený akejkoľvek právnej zodpovednosti a armáda mu škody preplatila.

Tento model absolútnej beztrestnosti farmaceutického priemyslu sa v USA budoval systematicky. Zákon z roku 1986 poskytol ochranu výrobcom detských vakcín a neskôr tzv. zákon PREP umožnil plošné používanie experimentálnych zdravotníckych produktov. Na zavedenie novej látky do tiel miliónov ľudí už nebolo potrebné poctivé testovanie, stačilo len byrokratické „vyhlásenie hrozby“. Americká regulácia liekov sa tak ocitla hore nohami.

Prečo nás neustále nútia očkovať sa?

Tu však prichádza hlavná pointa, nad ktorou by sa mal zamyslieť každý. Z logického hľadiska, vakcíny nedávajú pri biologickej vojne alebo rýchlej pandémii žiadny zmysel. Kým vyviniete a otestujete bezpečnú vakcínu, hrozba zvyčajne pominie. V krízovej situácii potrebujete lieky, ktoré stav okamžite liečia. Tieto lieky sú však systematicky zľahčované. Namiesto nich sa presadzujú narýchlo uvarené vakcíny, chránené imunitou pred súdmi.

Prečo? Odpoveď je mrazivo jednoduchá. Globalisti chcú systém, v ktorom majú právo nám kedykoľvek niečo vpichnúť. Potrebujú, aby sme si vytvorili návyk. Preto sa každoročne masívne propaguje očkovanie proti chrípke, hoci jeho účinnosť je prinajlepšom 30 až 40 % a u starších ľudí takmer vôbec nezabraňuje hospitalizáciám. Očkovanie proti chrípke funguje ako celospoločenský tréning poslušnosti – aby sme sa naučili poslušne postaviť do radu. Slúži aj ako testovacie pole pre nové látky, vyrábané z buniek zvierat či hmyzu, plné neznámych prísad. A ako sme videli nedávno, bežný človek nemá šancu zistiť, čo presne sa nachádza v injekčnej striekačke, ktorú mu aplikujú.

Divoký západ s našimi daňami a zdravím

Pre tých, ktorí túžia vládnuť svetu, sú „biobezpečnosť“ a pandémie dokonalým biznis modelom a politickým nástrojom. Ziskové marže sú astronomické. Panika poskytuje dokonalú zámienku na vytváranie ďalších nedemokratických orgánov. A čo je najlepšie? Z pohľadu farmaceutických firiem ide o zlatú baňu bez akéhokoľvek rizika.

Predstavte si biznis, kde nemusíte investovať do reklamy. Zákazníkov – teda nás – dodá priamo vláda, ktorá produkt prikáže aplikovať všetkým, lebo inak ich obmedzí. Vláda dokonca zakúpi stovky miliónov dávok z peňazí daňových poplatníkov. A ak tento produkt niekomu zničí zdravie? Vláda chráni pred žalobami výrobcu a nie zákazníkov, takže kvalita produktu už vôbec nemusí nikoho trápiť. Teda okrem nás všetkých, ale to by sme museli nad tým premýšľať a to je ťažšie ako sa len báť a poslušné kráčať v stáde na bitúnok.

Nie, to, čo sa deje vo svete, nie je séria náhodných kríz. Je to starostlivo zrežírovaný proces prechodu kompetencií a moci z rúk bežných občanov do rúk úzkej, nikým nevolenej globálnej elity. A pandémia strachu je len ich najnovším – a zatiaľ najúčinnejším – nástrojom.

Tento článok je inšpirovaný prednáškami MUDr. Meryl Nass a ide voľné prerozprávaný obsah jej publikovaných textov a vystúpení.