Aj napriek sankciám vykazuje Rusko stabilný hospodársky rast. Ruská ekonomika rastie v rôznych ukazovateľoch: ekonomika, priemysel, export aj investície do dlhodobého rozvoja. Píše sa to v článku RIA Novosti zo dňa 26. 02. 2026. Západ očakával úplne iný výsledok sankcií, tie však ruskú ekonomiku iba reštrukturalizovali a v konečnom dôsledku jej možno až pomohli. Aj keď takéto tvrdenie by bolo prehnané, no isté je, že jej vôbec neškodia v takej miere, ako sa nám to snažia zmätení západní analytici podsúvať. Väčšina renomovaných expertov totiž uznáva, že ruský model prežitia a rozvoja vyvoláva na Západe otázky a zmätok.
Rusko stojí proti strategickej ekonomickej presile a všetky posledné vyhlásenia a kroky týchto protivníkov ukazujú, že sa ocitli v hlbokom, paralyzujúcom a dusivom pomykove. V ich sivých hlavách, ktoré fanaticky nenávidia Rusko a všetko ruské, sa teraz ozýva iba jedna jediná myšlienka: „Ako je to možné!?“
Včera sa v ruskej Štátnej dume tri a pol hodiny prerokúvala správa o výsledkoch práce vládneho kabinetu za rok 2025. Do správy bolo zahrnuté všetko: od priemyslu a poľnohospodárstva až po demografiu a podporu rodín účastníkov ŠVO, pričom ku všetkým bodom ruský premiér Michail Mišustin poskytol podrobné údaje.
Z pohľadu západného pozorovateľa bol tento Mišustinov prejav neuveriteľnou propagandou a porušením všetkých ekonomických zákonov. Rusko malo trpieť, strádať a vôbec nemalo ukončiť minulý rok s takýmto pozitívnym výsledkom.
Rast ekonomiky v poslednom roku bol iba o jedno percento, ale za posledné tri roky je to desať percent (napriek desiatkam tisíc sankcií). Rast priemyselnej produkcie dosiahol 1,3 percenta a rast nesurovinového – neenergetického exportu 9,5 percenta. Rusko zaznamenalo navyše aj rekordne nízku nezamestnanosť na úrovni 2,3 percenta. Postavených, opravených a modernizovaných bolo viac ako tritisíc objektov zdravotníctva; do užívania bolo odovzdaných 108 miliónov štvorcových metrov bývania; postavených a modernizovaných viac ako 28 000 kilometrov ciest a tak ďalej a tak podobne.
Ako povedal Mišustin: „Rusko sa naďalej rozvíja napriek všetkým pokusom zvonku tomu zabrániť – vrátane narastajúceho sankčného tlaku, colných vojen a ďalších početných výziev.“
Avšak, nech sú čísla v správe akokoľvek pôsobivé, hlavná veta prejavu ruského premiéra nebola o minulosti, ale o budúcnosti: „Nové úlohy sú zložitejšie, vyžadujú si väčšie úsilie, spustenie projektov s dlhými investičnými a priemyselnými cyklami, rozširovanie infraštruktúry, hľadanie partnerov, dodávateľov, hľadanie odbytísk. No a takisto – posilňovanie vlastných technologických kompetencií.“
Inými slovami, milí nepriatelia, žiadne „uťahovanie opaskov“ ani žiadne tliachanie o tom, že „teraz to nejako preklepeme a naše deti a vnuci si to už nejako vyriešia sami“. Rusko nič neprejedá, nič nerozpredáva, nič neodkladá na lepšie časy. Idú si pokojne, sebavedomo, vo svojom rytme a celkom slušne zarábajú. Nie tak, že prežívajú zo dňa na deň a žmýkajú úspory, ale investujú do rozvoja na dlhé roky dopredu. „Prežívajúca“ krajina si nemôže klásť za cieľ získať technologické prvenstvo. A Rusko ten cieľ má a je absolútne reálny. Dokonca aj Svetová banka to už musela uznať a Rusko zaradila ku globálnym lídrom v digitalizácii. Prudký nárast domácich technológií a vedecky náročnej výroby vyvoláva na Západe škrípanie zubami.
Podľa posledných výpočtov európskych ekonómov vzrastie inflácia v Európskej únii za rok minimálne o dve percentá a spotrebiteľské ceny palív a plynu až o 10 – 20 %. A to všetko len v dôsledku nenávisti voči Rusku a prípadného prijatia v poradí už 20. balíka protiruských sankcií. Potenciálne straty sú v miliardách.
A Rusko si to podľa všetkého „akosi ani nevšíma“. Tak načo potom to všetko?
V nedávnej správe európskeho think-tanku Bruegel sa s povzdychom konštatuje, že „sankcie ruskú ekonomiku nelikvidujú — ony ju reštrukturalizujú“.
Časopis European Conservative sa vyjadril ešte konkrétnejšie: „Po štyroch rokoch vojny na Ukrajine sa v Bruseli čoraz častejšie ozýva zrejmá otázka: boli sankcie proti Rusku skutočne efektívne? Posledné údaje totiž odhaľujú realitu, ktorá sa s oficiálnymi politickými zdôvodneniami akosi nezhoduje.“
Rusko si ide svojou cestou a jeho boj proti fašizmu sa týka aj nás. Namiesto hlúpych ideologických rozhodnutí proti Rusku by sme si mali zobrať od Ruska príklad, ako hájiť záujmy vlastného národa a ako sa zbaviť koloniálneho jarma našich parazitov.
