„Koronavírus ako najvyššie štádium kapitalizmu?“
Pripomína vám tento výrok Lenina? Áno, je to tak. Už v roku 1916 napísal famóznu analýzu kapitalizmu. Inšpirovaný dobovými publicistami a mysliteľmi, označil toto finálne štádium kapitalizmu za imperializms. Jeho závery, že v imperialistickom štádiu je tento systém reakčný, že je parazitný, zahnívajúci a odumierajúci, koncentrovane ukázali aj dve svetové vojny, ktoré kapitalizmus v štádiu imperializmu rozpútal. Náš ponovembrový návrat do jeho náručia je toho dôkazom. Jedným z tisícok takýchto dôkazov.
Medzi veľkých kritikov kapitalizmu patrila napr. aj uznávaná ekonómka, Cambridgeskej univerzity, prof. Joan Robinsonová. Kritikou monopolov aktualizovala závery iných mysliteľov, vrátane Lenina. Medzi jej hlavné diela patrí The Economics of Imperfect Competition (1933) a The Accumulation of Capital (1956). Ale aj iné.
Možno vysloviť hypotézu, že aktuálne dianie vo svete, ktorý sa rúti v ústrety tretej svetovej vojne, stelesňuje i symbolizuje vrchol úpadku svetového kapitalizmu. Všeobecná kríza kapitalizmu sa už nedá riešiť presúvaním na iné národy a teritóriá, vykrádaním ich zdrojov a ich bohatstva.
To, čo tak ľahko ešte fungovalo na konci 80-tych rokov, a vďaka hlupákom a darebákom, sme sa do toho zapojili aj my, je dnes nemožné. Limity všetkého druhu, od materiálnych až po duchovné, sú vyčerpané i prekročené. Svet bez ľudí, ktorý sme tak úspešne nacvičovali počas plándémie koronavírusu, sa môže stať realitou. Zlyháva EÚ, zlyháva NATO, kolabuje tzv. vyspelý Západ, vrátene USA. “Zachráň sa kto môžeš!”, zaznieva čoraz častejšie a naliehavejšie než kedykoľvek predtým.
O čo sa hrá v tejto najnovšej šachovej partii ?
V kapitalizme sa vždy hrá len o peniaze. Kapitalizmus je postavený na zisku a iba ten je v kapitalizme kľúčový. Tomu sa podriaďuje všetko. Morálka, svedomie, viera, názory, emócie a úplne všetko, vrátane života Aj ten sa vo vrcholnom štádiu kapitalizmu stáva tovarom. Človek je v kapitalizme iba nástroj, cez ktorý sa dá zisk dosahovať, zväčšovať, či znásobovať.
Ak sa v kapitalizme možno na niečo spoľahnúť, tak je to jeho cynizmus, brutalita, korupcia, bezohľadnosť, vojny a fašizmus. To sú jeho nemenné atribúty, akurát sú vždy inak maskované.
Sila svetového imperializmu, na čele so Spojenými štátmi americkými (SŠA), bola v povojnovom období postavená na pozícii amerického dolára ako hlavnej svetovej meny. Dolár bol absolútnym stelesnením ekonomickej moci. Zaň sa kupovali zbrane, ropa, drogy, politici, špičkové mozgy. SŠA tak bezpracne získali tucty laureátov Nobelových cien, športovcov, lekárov, elity všetkého druhu; jednoducho Všetko!
Američanom bolo sveta žiť. S výkonnými rotačkami a kvalitným penažným papierom nepoznali obmedzenia. Systém vykorisťovania a zdierania bol pružne dopĺňaný vojenskými agresiami. Hrdinský útek z Vietnamu si vyliečili prepadnutím maličkej Grenady, a tak dookola.
Do tejto dolárovej hry boli vtiahnuté aj krajiny socialistického spoločenstva, vrátane Sovietskeho zväzu. Etická alternatíva nebola. Socialistický svet nemohol ísť cestou fašistického Nemecka, ktoré si potrebné valuty tlačilo samé. Falošných britských libier, napríklad, bolo v obehu toľko, že ani roky po vojne sa tieto informácie nezverejňovali, aby nedošlo k panike, a nakoniec ku kolapsu meny. Slávne Anglicko by prišlo o svoje kolónie z večera do rána. A do roku 1960, kedy padol koloniálny systém, bolo ešte ďaleko.
SŠA ťažili z toho, že na II. svetovej vojne zarobili stovky miliárd dolárov bez toho, že by doma mali poškodenú aspoň jednu jedinú poľnú cestu! A Sovietsky zväz? Milióny padlých. Nebolo rodiny kde by nechýbal syn, otec, brat, dcéra, matka; tisíce a tisíce sirôt! Ľudské nešťastie neuveriteľných rozmerov. K tomu rozvrátená a zničená infraštruktúra, priemysel, poľnohospodárstvo. Ako to vôbec mohli prežiť?
A aby toho nebolo málo, vojna sa ešte ani poriadne neskončila a SŠA už demonštrovali na japonských mestách Hirošima a Nagasaki čoho všetkého sú schopní. Vojensko-priemyselný komplex ukázal akým smerom sa bude rozpínať naša budúcnosť. Ukázali tak skutočné “hodnoty Západu”.
Obnova Nemeckej spolkovej republiky (NSR), ako protiváhy k východnej Nemeckej demokratickej republike (NDR), bola za daných okolností hračkou. Na to aby do budovanej výkladnej skrine poslali napríklad milión dolárov, stačilo len vložiť papier do rotačiek a do desiatich minút boli peniaze na svete. V NDR, ako aj u nás, či v Sovietskom zväze, sme najprv museli v tej cene vytvoriť hodnoty. Až ich predajom sa taký objem peňazí stal disponibilným. Ale všetkého dočasu.
Spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov, jednotné riadenie a plánovanie ekonomiky, RVHP, vzájomná pomoc a solidarita, konvertibilný rubeľ a k tomu nesmierna obetavosť, elán a pracovitosť ľudí, dokázali nemožné. Krajiny socializmu sa napriek celej škále útokov, od ekonomický až po otvorené teroristické (NDR 1953, Maďarsko 1956), dokázali z vojnových útrap zotaviť. Naštartoval sa vývoj, ktorý sa ukázal alternatívou voči kapitalizmu. A nie len v ekonomike, ale aj v morálke a duchovnom rozvoji.
Socializmus nepoznal drogy, mafie, vraždy na objednávku, prostitúciu, pornografiu, príživníctvo, vykorisťovanie, žobrákov a bezdomovcov. Nepoznal najmä hypotéky a zločinných exekútorov. Nepoznal úpadkovú kultúru, a s ňou vymývacie braky dekadencie všetkého druhu.
Zaviedol však cenzúru a rôzne obmedzenia osobných slobôd. Dialo sa tak pod pláštikom ochrany ľudských hodnôt. Tým si aj socializmu, ako spoločenské zriadnie vo Východnej Európe znepriateľil vlastný ľud.
Pokiaľ sa ale na Západe menil človek na prázdneho konzumenta, s posilňovaním prvej signálnej sústavy; v krajinách socializmu bolo úsilie zamerané na jeho všestranný rozvoj. Človek sa v socializme stával zmyslom i cieľom vývoja. Bytie bolo založené na práci, na vzdelaní, na disciplíne, na zodpovednosti, na spolupatričnosti, na kolektívnej solidarite, na ľudskosti.
Taká bola podstata tvoriaceho sa socializmu. Aj s chybami a omylmi, aké každé úprimné dielo prináša.
Nedá sa ale vylúčiť, že cieľom dobre naplánovanej „pandémie“, bolo zachrániť dolár. Zmazať jeho nikdy nesplatiteľné biliónové dlhy, ktoré vyprodukoval predovšetkým vojensko-priemyselný komplex SŠA. Sú to zbrane, vojny, agresie, prevraty, korupcia, násilie a množstvo ďalších aktivít o ktorých najradšej pomlčali, ale dosť im to skomplikoval Jullian Assange.
Za našimi kainovskými spojencami sú desiatky miliónov mŕtvych, rozvrátené krajiny, chudoba v Afrike, Latinskej Amerike, nešťastie miliónov ľudí praktický po celom svete. SŠA a nimi skonštruované NATO sú synonymom permanentných zločinov proti ľudskosti.
Dolár je pred kolapsom a s ním padne aj euro. Spomalila sa produkcia tovarov a služieb, čo povedie postupne až úplnému zastaveniu produkcie. V tejto fáze sa stabilita kapitalizmu, vrátane toho nášho, bude udržiavať tlačením a rozdávaním peňazí obyvateľstvu, aby si ľudia mohli kupovať predovšetkým jedlo a energie, zámožnejší aj zdravie.
Táto fáza skončí v závislostí od rezerv jednotlivých štátov. Už žiadne ďalšie tlačenie a rozdávanie peňazí nepomôže. Nebude totiž už čo kupovať. V rukách, či na bankových účtoch nám zostane nepoužiteľná tapeta, a oči pre plač. Tento (vykalkulovaný?) chaos vyvrcholí násilím o prežitie, osobitne v mestách . Vidiek má šancu na prežitie väčšiu, ale nie večnú.
Čo ale ak bola plándémia koronavírusu iba prieskumom? Čo ak sa iba skúmali silné a slabé miesta jednotlivých národov, štátov, regiónov. Čo ak sa na základe zberu týchto dát nasadia v budúcnosti hlavné a drtivé údery. Čo ak sú proti nám pripravované biologické zbrane o akých možno nemajú tušenie ani ich parciálni tvorcovia.
Proti tomuto je len jedna jediná účinná protizbraň, ktorou je obnova národných štátov, obnova hraníc a ich stráženie, obnova tradičných spojeneckých zväzkov, vystúpenia z NATO a EÚ, obnova a zoštátnenie vlastnej ekonomiky, ochrana pôdy a vody, s prvoradým cieľom: obnoviť sebestačnosť v potravinách.
Alternatívou na súčasnej ceste k masovej záhube je hlavne socializmus s ľudskou tvárou. A nie len u nás. Napriek plošnému úpadku celého ľudstva, tu stále funguje znepokojená a vzdelaná časť národa.
Na pád kapitalizmu , či už živelný a chaotický, alebo iný, sa treba pripravovať. Možno je potrebné pripraviť aj tieňovú vládu, či parlament. To, čo nás čaká, je zatiaľ neznáme, ale už dnes môžeme predpovedať, že to bude ťažké. Možno až extrémne ťažké a to až tak, že nám pôjde o prežitie. Potom vraj bude svet už iný. Dalo by sa snívať o tom aký. Najdôležitejšie je, aby ešte vôbec bol a aby to bol svet pre nás ľudí.
O tom ako budovať “Nový svet pre Človeka” sa dočítate v rovnomennej knihe Alexandra Usanina, ktorý k tomu vydal vo vydavateľstve TORDEN aj knihu “Cestovný pas do Nového sveta”, ktorá je o tom, ano sa takým Človekom pre Nový svet stať.
Pôvodný článok od PhDr. Michala Dieneša, CSc., ktorý bol uverejnený na stránkach vydavateľstva TORDEN v apríli 2020, doplnil, aktualizoval a upravil Robert Merva.
