Orientácia médií, kultúrnej sféry a umenia
Dobré vzťahy, v akomkoľvek ohľade, sú vždy postavené na dôvere medzi partnermi týchto vzťahov. Nedá sa byť priateľom s niekým, komu neveríte. Zdravé vzťahy v biznise sú založené len na dôvere v partnerov. Aj rodina funguje len vtedy, ak dôverujete jej členom. Čím lepšie vzťahy panujú v spoločnosti a štáte ako celku, tým prosperujúcejší a silnejší je takýto štát.
Všetko, čo vidíme na televíznych obrazovkách alebo čítame v tlači, nie sú len informácie; je to zároveň výzva na akciu určitého typu. Preto musíme vzdelávací systém a médiá orientovať na zlepšenie vzťahov medzi ľuďmi, na replikovanie pozitívnych a živých príkladov.
Ľudia podvedome alebo vedome kopírujú vzorce správania sa svojho okolia a svojich vzorov. Takéto správanie často replikujú z filmov, novín, časopisov, televízie. Médiá vytvárajú a fixujú v mysli obraz o tom, ako je potrebné v určitej situácii reagovať a konať. Ich vplyv na formovanie systému životných hodnôt je kľúčový. Je to forma programovania nášho správania sa.
V súčasnej koncepcii ekonomických priorít sa médiá neriadia blahom spoločnosti, ale iba vlastným komerčným ziskom. To je to isté ako, keby sa školy neriadili záujmami štátu, ale ziskom. Nemusíme pochybovať o tom, že napr. drogová mafia by ochotne prispela školstvu nemalou čiastkou, aby sa žiaci už v školských laviciach priučili užívaniu tabaku, alkoholu a celého spektra návykových omamných látok. Dnes by už v mnohých krajinách sveta bolo správnejšie nazývať ministerstvo kultúry ministerstvom zábavy, keďže cieľom takzvanej „kultúry“ je hlavne generovanie zisku prostredníctvom primitívnej zábavy (ktorá výrazne znižujú úroveň našej kultúry).
Kultúra je všetko, čo zlepšuje vnútorný svet ľudí. Je to spojenie slov kult – u – Ra, pričom Ra je označenie najvyšieho zdroja života (slnka, svetla) a kult je spôsob uctievania. Kultúra je preto oslavou života. Umenie je zas pre človeka prostriedkom na vyjadrenie jeho myšlienok a pocitov rôznymi spôsobmi. Poslaním umenia je služba kultúre. Dnes sa však „kváziumenie“ často používa na ničenie kultúry. Etika je neraz v rozpore s estetikou.
Umenie je druh potravy pre dušu. A ako každé jedlo by malo byť zdravé a chutné. Úžitok je však dôležitejší ako chuť. Nikto nebude jesť akokoľvek chutné jedlo, ak vie, že je otrávené.
Mnohí scenáristi, režiséri, producenti sa v honbe za ziskom starajú len o „chutnosť“ filmu (zábava, estetický aspekt), nie však o jeho užitočnosť. Výsledkom je, že mnohé moderné filmy, televízne programy, talkshow, pesničky a klipy spôsobujú akútnu, niekedy až smrteľnú psychickú otravu, zasievajú vulgárnosť, cynizmus, strach, nedôveru voči iným, sebectvo, beznádej, sklamanie zo života…
Médiá sa v súčasnosti stali „nezávislými“, čo znamená, že v podmienkach samofinancovania teraz úplne závisia od reklamy a peňazí. Kto si čo zaplatí – to inzerujú. Výrobcovia im platia za reklamu tovaru, tak robia reklamu veciam, pomocou rôznych PR technológií podsúvajú masám falošnú fikciu, že človek potrebuje ku šťastiu rôzne veci. Žiaľ, nikto im neplatí za reklamu na vznešené vzťahy.
Nastal čas, aby spoločnosť uznala, že masmédiá nie sú len „zábavný priemysel“, ale tiež vzdelávací systém, ktorý tvorí a formuje životné hodnoty širokých más ľudí. Na školách a univerzitách si mladí ľudia osvojujú teoretické vedomosti, zatiaľ čo televízia, kultúrne inštitúcie a médiá vysvetľujú, ako tieto poznatky uplatniť v živote.
Masmédiá formujú normy a pravidlá správania sa v spoločnosti a živote, replikujúc určité hodnoty prostredníctvom televíznych programov, kníh, piesní, filmov, videoklipov, spravodajských kanálov, spravodajstva zo sveta hviezdnych hercov, spevákov a pod. Médiá, ktoré tak vytvárajú určité obrazy a stereotypy správania sa v spoločnosti, ovplyvňujú ľudí viac ako škola, rodina a náboženstvo dohromady.
Život spoločnosti do značnej miery závisí od toho, čo ľudia vidia na obrazovke. Keď vidia pozitívne vzorce správania, ľudia sa stávajú činiteľmi pozitívnych zmien v spoločnosti. Keď je ich vedomie infikované negatívnymi a toxickými podnetmi, spoločnosť smeruje do pekla.
Ak sme každý deň konfrontovaní so scénami násilia, sexu, drogovej závislosti, ktoré sú nám podsúvané prostredníctvom televíznych obrazoviek, stávajú sa tieto vzorce správania postupne celospoločenskou normou. Ešte rýchlejšie ich absorbujú deti, ktoré toto všetko vnímajú ako návod a štandard života dospelých. Výsledkom je hlboká systémová kríza modernej spoločnosti.
Deštruktívne vzorce správania sa do spoločnosti infiltrujú skrývaním sa za zákon o slobode slova a svedomia. Tí, ktorí propagujú nemorálnosť, hrubosť, cynizmus a zavádzajú tak do spoločnosti deštruktívne modely správania, sú zločinci. V žiadnom prípade by im nemala byť poskytnutá sloboda širokého vplyvu na vedomie ľudí.
Rovnako by mali existovať jasné obmedzenia pre činnosť médií. Starý a stále platný zákon o šírení informácií hovorí, že zlé správy prichádzajú samé od seba a nie je nutné ich rozširovať, rovnako ako je zbytočné pestovať burinu. Padnúť na dno je vždy jednoduchšie ako sa vyšplhať na vrchol, preto by tlač mala podporovať morálny progres a nie zasievať do myslí mladých ľudí nemorálnosť alebo skazenosť.
Na ospravedlnenie násilného spravodajstva sa používa argument: „Veď hovoríme pravdu! Skrývate sa pred krutou realitou a my vám ju ukazujeme, aby ste vedeli, čo sa v spoločnosti skutočne deje!“ Áno, je to tak. V našom živote je veľa nepekných vecí, všetci sme ľudia, so svojimi nedostatkami, nešťastiami a neresťami, ale prečo zameriavať svoju pozornosť na negatívne veci?
Alexander Usanin v knihe „Nový svet pre Človeka“ o tom píše: „Každý z nás chodíme pravidelne na toaletu, ale čo urobíme s tým, čo z nás vyšlo? Všetko spláchneme a zavrieme veko. Bezohľadní reportéri však vytiahnu obsah záchodovej misy a rozmazávajú ho po stenách a všade, kde sa dá. Odfotia exkrementy a ukážu ich v televízii: ‚Pozrite sa, neodvracajte sa! Toto všetko je realita života, pred ktorou sa skrývate!‘ Je vari toto konanie rozumného človeka? Informácie zamerané na prospech spoločnosti musia byť nielen pravdivé, ale predovšetkým prospešné.“
Jedného dňa chcel istý muž prezradiť Sokratovi nejaké novinky. Filozof sa však predtým, ako si ho vypočul, spýtal, či tieto novinky preosial cez tri sitá, kým ich posunie ostatným. Užasnutý muž odpovedal negatívne a spýtal sa, čo sú to tri sitá? Mudrc mu odpovedal: „Prvé sito je istota. Ste si istý, že to, čo chcete povedať, je pravda, a nie iba špekulácie alebo klebety? Druhé sito je nevyhnutnosťou. Ste si istý, že o tom naozaj potrebujem vedieť? A tretím sitom je prospešnosť. Ste si istý, že to, čo chcete povedať, prinesie dobro a urobí svet lepším miestom?“ Tieto tri pravidlá musia mediálni lídri dodržiavať.
Na zničenie spoločnosti je potrebné zničiť neviditeľné putá lásky a dôvery medzi ľuďmi – tie putá, ktoré nám prinášajú šťastie a radosť, a robia spoločnosť silnou. Umenie by malo vo filmoch, kultúrnych predstaveniach a televíznych programoch oslavovať čestných a ušľachtilých ľudí, ktorí zlepšujú životy iných, pretože poslaním kultúry je zlepšovať a kultivovať vzťahy medzi ľuďmi.
Slávny divadelný režisér Konstantin Sergejevič Stanislavskij, tvorca novej metodiky výchovy hercov, ktorá ovplyvnila celosvetová divadelnú prax a znamenala prelom v divadelnej pedagogike, zdôrazňoval, že povolaním divadla je učiť a baviť. To znamená – zábavnou formou pomôcť človeku pozdvihnúť sa v jeho svetonázore a správaní o stupienok vyššie.
Všetko, čo pomáha zlepšovať vzťahy, upevňovať rodinu, zvyšovať dôveru medzi ľuďmi, skvalitňovať úroveň ich vedomostí a zodpovednosti, je potrebné podporovať všetkými prostriedkami. A všetko, čo ničí zdravý vzťah, by malo byť striktne odmietnuté!
Spoločnosť je zdravou a silnou, keď v nej panuje vysoká morálka, keď každý prejavuje starostlivosť o záujmy iných, ako keby to boli jeho vlastné záujmy. Vzťahy medzi ľuďmi predstavujú metabolizmus spoločenského organizmu. Čím lepší metabolizmus, tým lepšie zdravie. Vzťahy pritom závisia od správnej korelácie hodnotových systémov.
O zdravej rovnováhe pH v spoločenskom organizme sa dá hovoriť až vtedy, keď sú vzťahy medzi ľuďmi cenené viac ako materiálne veci alebo peniaze. Rovnováha pH v spoločenskom organizme je narušená, keď ľudia začnú uprednostňovať mŕtve veci pred vzťahmi s ľuďmi. Preto každá významnejšia kultúra odsudzovala ničenie vzťahov s druhými kvôli materiálnym veciam. Zmyslom kultúry je udržiavať zdravé hodnoty v spoločnosti, zdravú rovnováhu pH.
Pri zlepšovaní ukazovateľov efektívnosti a výkonnosti práce jednotlivých ministerstiev je potrebné stanoviť aj kritériá hodnotenia činnosti ministerstva kultúry. Činnosť ministerstva kultúry by mala byť posudzovaná podľa rastu úrovne kultúry v krajine, ktorá sa meria nasledovnými ukazovateľmi:
✅ zníženie napätia a zvýšenie dobrej vôle vo vzťahoch medzi ľuďmi;
✅ zníženie počtu trestných činov (čím vyššia morálka, tým nižšia kriminalita!);
✅ zvýšenie úrovne dôvery, vzájomnej pomoci, vzájomného záujmu ľudí o seba;
✅ zlepšenie kultúry vzťahov;
✅ zlepšenie kultúry reči, písania, rozšírenie slovnej zásoby ľudí;
✅ spoločenská aktivita ľudí, ich zapájanie sa do spoločensky užitočných aktivít;
✅ zapojenie človeka do systémov verejnej samosprávy, ich rozvoj;
✅ starostlivosť o každého človeka a o okolitý svet.
Vždy je potrebné zvyšovať úroveň kultúry ľudí bez ohľadu na ideológiu či svetonázor. Kultivovaným a starostlivým človekom môže byť tak veriaci, ako aj ateista. Kult-u-Ra je oslavou života a ten je tou najvyššou hodnotou nášho sveta.
