Jedným z titulov, ktorý vyšiel vo vydavateľstve TORDEN je „Islamský terorizmus v službách USA, CIA“ od známeho historika, ekonóma a novinára Williama Engdahla.
Západnú Európu zaplavuje kultúrno-spoločenský problém, ktorý nemá v jej histórii obdobu. Štyri roky trvajúca brutálna vojna v Sýrii sa rozšírila po celom svete. Organizácia, označujúca sa ako ISIS alebo Islamský štát, sa v roku 2014 násilne pretlačila na svetovú scénu, aby si nárokovala právo na vytvorenie toho, čo sama označuje ako globálny kalifát. Vojnové podmienky a terorizmus v Sýrii vytvorili viac ako dva milióny utečencov, hľadajúcich bezpečie.
Ruská federácia v septembri 2015 (30.9.) vypočula volanie sýrskeho prezidenta Bašára al-Assada o pomoc poraziť ISIS v Sýrii. Toto volanie prišlo po viac ako ročnom bombardovaní ISIS pevností zo strany SŠA (Spojené štáty americké). Bombardovanie však zjavne iba pomohlo ISIS rozšíriť si kontrolu v tejto oblasti.
Priama ruská účasť na vojenskej akcii, ďaleko od ruských brehov, signalizovala novú éru v globálnej politike po štvrťstoročí od pádu Sovietskeho zväzu . Zdalo sa, že svet nevyhnutne smeruje k novej svetovej vojne, ktorá sa bude niesť v duchu náboženského konfliktu. V konečnom dôsledku bol islamský terorizmus použitý ako vojenská zbraň na porazenie Ruska a Číny, ako aj na predchádzanie vzniku akéhokoľvek nového rivala, proti dovtedy jedinému hegemónovi, ktorým boli Spojené štáty.
Dňa 13. novembra 2015 otriasli svetom absurdné samovražedné bombové útoky v Paríži, ktoré predznamenávali novú etapu útokov na našu civilizáciu. Doposiaľ sa len máloktorí opýtali: Kto alebo čo stojí za ISIS a jeho teroristickou vládou? Na nájdenie odpovedí k týmto otázkam by bolo potrebné vrátiť sa do obdobia tesne po druhej svetovej vojne a do obdobia vzniku novej americkej spravodajskej agentúry CIA.
Frakcie v spravodajskej službe SŠA viac ako šesť desaťročí využívali a dokonca usmerňovali rôzne islamské politické skupiny s cieľom rozšíriť americkú nadvládu vo svete. Vzťah medzi CIA a určitými špecifickými skupinami politických islamistov začal v roku 1950 v povojnovom Mníchove. Nový rozmer potom dosiahol v roku 1980, keď CIA spolu so saudskoarabským spravodajstvom umiestnili bohatého saudského islamistu Usámu bin Ládina do Pakistanu, aby verboval islamských džihádistov na teroristickú vojnu proti sovietskej Červenej armáde v Afganistane.
Úspech CIA projektu s názvom „Operácia Cyklón“, ktorého podstatou bolo vyzbrojovanie a trénovanie afganských a iných mudžáhedínskych islamských bojovníkov, viedol Washington k nasadeniu rovnakej taktiky po rozpade Varšavskej zmluvy a Sovietskeho zväzu v roku 1990. Veteráni afgansko-mudžáhedínskej vojny, tak boli najatí bin Ládinovou organizáciou s názvom Al-Káida. Mnohí z nich boli saudskej a inej arabskej príslušnostiboli a následne boli transportovaní súkromnou leteckou prepravou CIA do Azerbajdžanu. Tam si britské a americké ropné firmy robili zálusk na ropné bohatstvo Kaspického mora. CIA ich priviedla do Juhoslávie, aby tam rozdúchali plamene vojny v Bosne a Hercegovine, ktorú potom presunuli až do Kosova. CIA ich prepašovala aj do Čečenska a Dagestanu, aby sabotovali ruské ropovodné siete.
Nevídaný úspech týchto operácií rástol s každým pokusom. Vo Washingtone tak niektorým jedincom stúpli ich stratégie do hlavy. Presvedčili samých seba, že objavili ideálny nástroj, ktorý by podporil ich agendu globálnej hegemónie. Vytváranie teroru kdekoľvek na svete zafungovalo a to presne vo chvíli, keď sa Sovietsky zväz zrútil. Vinu za tento chaos potom zvalili na šialených „rozrušených moslimov“, ako ich raz nazval Zbigniew Brzezinski.
CIA a Pentagon mali konečne svoj nový „nepriateľský naratív“, ktorý nahradil starý sovietsky komunizmus. Udalosti z 11. septembra 2001 v New Yorku a Washingtone boli potom použité na obvinenie Usámu bin Ládina a jeho Al-Káidy, či už to bola pravda alebo nie. Washington okamžite vyhlásil vojnu proti terorizmu a pod touto zámienkou začal rozširovať svoje vojenské základne a s tým aj svoju hegemóniu po celom svete. Armáda SŠA sa tak udomácnila aj na takých miestach, ktoré boli ešte nedávno pre nich nemysliteľné. Strach zovrel neistú americkú populáciu a svet vstúpil do novej globálnej vojny.
V roku 2003 mali americké vojenské sily svoju zámienku na inváziu do Iraku, ktorý je bohatý na ropu. Tam pokračovali v rozpútavaní bezbožného vojenského násilia, ktoré postavilo sunnitských moslimských Iračanov proti šíitskym moslimským Iračanom. S krvavou americkou okupáciou dramaticky rástol aj počet naverbovaných mudžahedínov do Al-Káidy v Iraku. V rovnakom čase pracovala CIA naprieč turkickým svetom, od Uzbekistanu až po Sin-ťiang v západnej Číne, ktoré je dejiskom hlavných aktivít Číny s ropou a zemným plynom. CIA cvičila nových regrútov do tureckého džihádu pomocou ilúzie obnovenia Osmanskej ríše. Snahou bolo rozpútať teror a chaos v celej strednej Ázii bohatej na minerály a otvoriť ju tak napokon preniknutiu západných nadnárodných spoločností do mocenského vákua, ktoré vzniklo po páde Sovietskeho zväzu.
Do decembra 2010 bol Washington pripravený rozpútať svoju najambicióznejšiu formu šírenia radikálneho politického islamu. V Tunisku využili prípad sebaobetovania sa mladého Tunisana, Mohameda Bouazuziho, kedy bola umelo vyvolaná vlna farebných revolúcií v arabskom svete, známa aj ako “Arabská jar”. Za týmito procesmi stála americká tajná služba CIA, spoločne s americkým ministerstvom zahraničia, nadáciou Georga Sorosa Open Society a ďalšími, ako sú Freedom House, NED a iné mimovládne organizácie prepojené na CIA. Jednalo sa o zmenu režimu pod taktovkou tajných služieb a amerického ministerstva zahraničia. Významnú úlohu v týchto procesoch zohrali najmä kľúčové nástroje na ovládanie davov, ktorými sú Twitter, Facebook a Google a rôzne ďalšie elektronické médiá. Významnú úlohu zohralo však nasadenie mladistvých aktivistov, ktorých Washington už mesiace predtým vycvičil na tento účel.
Keď sa milióny naivných, dúfajúcich študentov a pracovníkov hrnulo na námestie Tahrir v Káhire, v Tunise a do celej islamskej severnej Afriky a Blízkeho východu, Washington a CIA podporili ich „aktívnu organizáciu“ s názvom Moslimské bratstvo, aby tak mohli zaviesť nové režimy, ktoré, ako verili, by mohli ovládať.
Na ropu bohatý islamský svet sa stával príliš nezávislým od britských a amerických bánk a ropných spoločností. Egyptský prezident Husní Mubárak, tuniský Ben Alia líbyjský Kaddáfí sa združovali, aby vytvorili bezúročnú úniu islamských bánk, ktoré potenciálne ohrozovali nadvládu Wall Street a kľúčového City of London. Navyše, Čína sa pohybovala v tomto regióne po prvýkrát, investujúc miliardy v Sudáne, Iraku, Líbyi a inde s cieľom zabezpečiť vlastné dodávky ropy.
So začiatkom takzvanej Arabskej jari sa však pre Washington a jeho spojencov v NATO a Tel Avive začala nočná mora. Vyšli na povrch také tektonické zlomové línie, ktoré nedokázali predvídať. Diktatúra Moslimského bratstva, ktorú podporovala CIA prostredníctvom Mohameda Morsiho v Egypte, bola zvrhnutá vojenským prevratom, za ktorým stáli egyptskí ľudia a ktorú financovala nepokojná saudská monarchia. Líbya upadla do kmeňových vojen a jej ropné toky takmer vyschli s pokračujúcou zúriacou vojnou.
Plánovači v Pentagone, CIA a ani v Bielom dome však nemali žiaden plán B. Ich jediným plánom bolo využitie džihádistov, ktorých finančne podporovala a trénovala CIA, aby rozpútali terorizmus v mene Alaha. Bol to ich jediný plán.
ISIS
S vlnou šokujúcich úspechov v lete 2014 zaznamenala islamská teroristická organizácia ISIS aj nemenej šokujúce vojenské víťazstvá. Išlo o organizáciu s impozantným názvom Islamský štát v Iraku a Sýrii (ISIS), inak známou aj pod rôznymi inými názvami ako napríklad Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL), alebo len Islamský štát (IS), či al-Káida alebo v arabčine označený ako Da’ashv. Džihádisti zoskupení v tejto organizácii sa s pomocou najmodernejších zbraní a vozidiel, zmocnil strategického mesta Mosul a kľúčových ropných centier v Iraku, vrátane Kirkuku. Následne sa prehnali cez Sýriu až po hranice Turecka.
Názov ISIS sa zo dňa na deň udomácnil v mainstreamovom spravodajstve a stovky videí na platforme YouTube o údajne sťatom americkom novinárovi Jamesovi Foleym, spustili vlnu globálneho odsúdenia ISIS. Verejnosť bez váhania prijala plánovaný naratív označenia ISIS ako globálnej hrozby a bez hlbšieho uvažovania všetci súhlasili s otvoreným bojom proti tomuto novému nepriateľovi. Neskôr sa síce forenzne preukázalo, že išlo o sfalšované video, za pomoci profesionálnych hercov, ale svoj účel v danom čase splnilo. Vojenská akcia NATO v Iraku a Sýrii získala súhlas verejnosti a masové vraždenie mohlo začať. Všetko a to dialo pod priamym riadením Spojených štátov amerických (SŠA).
Organizácia ISIS bola vytvorená ako spoločný projekt CIA a izraelského Mosadu. Spájala psychotických žoldnierov zhromaždených z celého sveta, vystupujúcich ako islamskí džihádisti. Niektorí boli z Čečenska, iní z Iraku, Afganistanu, alebo aj Saudskej Arábie. Našli sa medzi nimi dokonca aj bojovníci pochádzajúci z čínsko-turkickej provincie Sin-ťiang, ktorý CIA nazývala „Operation Hornet’s Nest“ (operácia Sršnie hniezdo).
Poniektorí izraelskí novinári však odhalili, že písmená „I-S-I-S“ v skutočnosti pochádzajú z anglického názvu pre Mosad – „Israeli Secret Intelligence Service“ (Izraelská tajná spravodajská služba). Džihádisti v panike pred odhalením tohto spojenia, urýchlene vyhlásili cez svoj YouTube kanál nový názov vojej organizácie a označenie ISIS odmietli. Teraz to bol Islamský štát alebo skrátene IS. Tento manéver bol však priehľadný a všetci zainteresovaní v tom videli veľmi nešikovný pokus o maskovací manéver.
Samozvaný ISIS líder, Abu Bakral-Baghdadi, sa sám vyhlásil za „priameho potomka“ proroka Mohameda a hlásal (opäť sám), že je kalifom všetkých moslimov po celom svete. Toto vyhlásenie sa následne stalo celosvetovo predmetom konfliktov medzi islamskými učencami a náboženskými vodcami.
Tento al Baghdadi, ktorého meno jednoducho znamená „ten z Bagdadu“, bol určený iba k vydeseniu naivnej americkej verejnosti, ktorá by sa v dôsledku tohto jednoduchého strašiaka ochotne zapojila do vojny na Blízkom východe. Baghdadiho prehlásenie, že Mohamed bol jeho predkom dalo možnosť vytvoriť mu aj jeho kalifát. Tenm bol však dielom CIA a Mosadu s peniazmi z Kataru a iných sunnitských štátov, vrátane Erdoganovho Turecka.
„Dôveryhodný zdroj“, blízky saudskoarabskému multimiliardárovi a bývalému libanonskému premiérovi Saadimu Haririmu, sa pod podmienkou anonymity vyjadril, že konečná zelená vojne v Iraku a Sýrii s ISIS bola daná za zatvorenými dverami energetického samitu Atlantickej rady v Istanbule v Turecku, 22. až 23. novembra 2013. Atlantická rada bola jedným z najvplyvnejších amerických thinktankov s ohľadom na zahraničnú politiku a geopolitiku USA a NATO.
Rovnaký zdroj uviedol, že kľúčovým koordinátorom ISIS alebo Da’ash vojenských akcií bol americký veľvyslanec v Turecku, Francis Riccardione. „Pokiaľ viem, nič sa nepohne bez veľvyslanca Riccardioneho,“ naznačil vz’tedy Hariri.
Samotný prapôvod ISIS by však mohol pochádzať priamo z projektu CIA a afganských mudžáhedínov z roku 1980. Tento projekt slúžil na cvičenie bojových jednotiek saudskoarabského princa Usámu bin Ládina. Spolu so svojím jordánskym spolupracovníkom Abuom Musabomalom-Zarkávim viedli najväčšiu tajnú operáciu CIA v histórii s cieľom vyštvať jednotky sovietskej armády z Afganistanu a ponížiť tým vtedajšie ZSSR.
Po roku 1989 sa al-Zarkávi presťahoval do Iraku, kde bol poverený zo strany svojho operátora CIA, aby založilAl-Káidu. Tá sa potom stala priamym predchodcom ISIS, ktorý bol najprv nástrojom boja proti dlhoročnej vláde strany Baas, pod vedením Saddáma Husajna. Po roku 2003 Al-Káida slúžila aj ako odôvodnenie stálej americkej okupácie v Iraku, keďže sunnitské teroristické sily podnikali útoky na americké okupačné sily, ako aj na šiitov. V tomto smere však plány CIA neuspeli, lebo šiitská vláda Nourihoala-Malikiho nariadila Washingtonu, aby stiahol amerických vojakov z Iraku.
V dôsledku toho vytvoril Pentagon a CIA v Iraku, nový a oveľa väčší džihádistický stroj na zabíjanie, než bola pôvodná Al-Káida. Podstatou ich nového projektu pod značkou ISIS bolo vytvorenie podmienok potrebných na navrátenie amerických vojenských síl do Iraku, Sýrie, Libanonu a ďalej. Taktiež mala slúžiť aj na odstránenie Ruska, ktoré bolo spojencom Bašára al Assada v Damasku.
Podľa dobre informovaných Jordáncov a iných zdrojov v oblasti boli v roku 2012 kľúčoví bojovníci ISIS cvičení CIA a americkým Veliteľstvom špeciálnych síl (US Special Forces Command) v tajnom tábore v Jordánsku. Americká, turecká a jordánska tajná informačná služba viedli výcvikovú základňu pre sýrskych povstalcov v jordánskom meste Safawi v severnom púštnom regióne krajiny, príhodne blízko hraníc so Sýriou a Irakom. Jordánsky výcvik mudžahedínov v ISIS podporovala finančne Saudská Arábia a Katar, dve monarchie v Golfskom zálive, ktoré sa najväčšmi podieľali na financovaní vojny proti sýrskemu prezidentovi Assadovi. Ďalšie správy tvrdili, že časť jednotiek ISIS bola cvičená v tajných táboroch v Líbyi, ako aj v Turecku na základniach NATO v blízkosti sýrskej hranice.
Geopolitický boj Spojených štátov amerických (SŠA) proti Rusku a v narastajúcej miere už aj proti Číne, bol prvotným cieľom popredných neokonzervatívcov v CIA, Pentagone a na Ministerstve zahraničných vecí SŠA. Americký minister obrany, A. Carter, predniesol 7. novembra 2015 významný prejav, v ktorom sa zameral na Čínu a Rusko. Carter uviedol: „Moskovské jadrové zbrojenie vyvoláva otázky o záväzkoch strategickej stability ruských lídrov. Nesnažíme sa z Ruska spraviť nepriateľa. Neurobme ale chybu; Spojené štáty budú obhajovať naše záujmy, našich spojencov, zásady medzinárodného poriadku…“ a dodal: „Tvárou v tvár ruskej provokácii a vzostupu Číny, musíme prijať inovačné prístupy na ochranu Spojených štátov a posilnenie tohto medzinárodného poriadku.“ No a radikálny islamský terorizmus bol jednoznačne jedným z takýchto „inovatívnych prístupov“.
Tri roky trvajúci krvavý a neúspešný pokus o zosadenie Bašára al-Assada, priniesol teroristické útoky ISIS v Sýrii a Iraku, ktoré dali neokonzervatívnym vojnovým jastrabom v SŠA vhodnú zámienku na ich proxy vojnu proti Rusku, Iránu a taktiež Číne, ktorá sa čoraz viac zbližovala s Assadom, ako svojim strategickým spojencom na Blízkom východe. Špinavú prácu v prospech Washingtonu a Tel Avivu v Sýrii vykonávali paranoidní a obscénne bohatí sunnitskí vládcovia Saudskej Arábie a Kataru, podporovaní oklamaným tureckým prezidentom Erdoganom, ktorý uveril bludom, že Turecko znova nadobudne stratenú osmanskú slávu.
Na jednej strane bola vojna proti Islameskému štátu (IS) o rope, plyne a potrubiach, potrebných na ovládanie obrovského ropného bohatstva regiónu. Išlo najmä o potrebu prerušenia ruských dodávok plynu do Európy, kde centrálny koridor tvoril plynovod Eustream, ktorý viedol cez Ukrajinu a Slovensko až do Nemecka. Niečo sa podarilo rozkradnutím ukrajinského energetického holdingu Burisma, ktorá ovládala tento plynovod na území Ukrajiny. V Burisme pôsobil aj Hunter Biden, syn vtedajšieho viceprezidenta SŠA Joa Bidena, ktorí sa na tomto rozkrádaní a likvidácii podieľali aj osobne. Nezávisle od Ukrajiny bolo potrebné prerušiť aj toky prostredníctvom plynovodu South Stream, ktorý vedie z Kaspického mora cez Gruzínko do Čierneho mora a potom cez Bulharsko na celý Balkán.
Na druhej strane bola vojna proti IS súčasťou širšej globálnej stratégie, ktorej cieľom bolo poraziť jedinú aktívnu opozíciu proti vytvoreniu nového univerzálneho fašizmu 21. storočia a k uvrhnutiu celého sveta späť do temných čias stredoveku. Cieľom bola „jediná svetovláda“, riadená veľmi bohatými západnými rodinami, a ktorých agenda by spočívala v úplnej kontrole nad svetom a v znižovaní svetovej populácie prostredníctvom eugeniky, vojen a terorizmu.
Vojna Washingtonu proti Sýrii a vojna na Ukrajine, vytvorená Spojenými štátmi, predstavovali dva fronty, no v skutočnosti išlo o jednu vojnu. Bola to vojna proti Rusku a zároveň vojna proti Číne. Tieto dve euroázijské mocnosti sú totiž kľúčovou opozíciou hegemónie SŠA. Zároveň ide kľúčové krajiny ekonomického bloku BRICS a euroázijskej SCO (Shanghai Cooperation Organization). Predstavujú teda ťažisko jedinej účinnej protiváhy k novému globálnemu fašistickému barbarstvu. Barbarstvu, ktoré Pentagon označuje pojmom „Full Spectrum Dominance“ (Úplná hierarchia dominancie), a ktoré americký oligarcha David Rockefeller pomenoval termínom „New World Order“ (Nový svetový poriadok).
Pôvod arabského besnenia
Na pochopenie psychopatickej, vražednej zúrivosti džihádistov a žoldnierov Islamského štátu bolo potrebné podrobne preskúmať ich historické korene. Vyhľadávanie nás dovedie až do prvej svetovej vojny, k Sykesovi-Picotovi a k historickému pôvodu tohto arabského besnenia. To totiž pochádza z Egypta, kde v 20. rokoch 19. storočia vznikol sunnitský islamský kult smrti, známy tiež aj ako sunnitské Moslimské bratstvo, pod vedením Hasana al-Bannu. Túto skutočnosť využili nečestní spojenci tohto Moslimského bratstva. Išlo najmä o nemoslimské spravodajské služby, od britskej MI6 cez Heinricha Himmlera a nacistickej SS, až k začiatkom vzniku CIA z 50. rokov 20. str., ku pretvoreniu bratsva na vraždiaci stroj v službách anglosasov.
Vojna Washingtonu na Ukrajine oslabla, vojna Washingtonu v Sýrii sa stala neopísateľným debaklom a novovytvorená Osmanská ríša v Turecku okolo organizácie Cemaat Fethullaha Gülena (cemaat vo význame spoločenstvo, pozn. prekl.) čelila existenčnej hrozbe v konfrontácii s bývalým spojencom, tureckým prezidentom Erdoganom. Preto bolo už počas prvých dní roku 2015 viac a viac zrejmé, že washingtonská taktika použitia politického fundamentalistického islamu na zabezpečenie revitalizovanej americkej globálnej hegemónie všade stroskotávala.
Americkí oligarchovia, ktorí riadili Washington pomocou svojich najvplyvnejších think tankov a vlastníctvom mienkotvorných médií, začínali pociťovať zúfalstvo. Boli to gauneri ako Bill Gates, David Rockefeller, Georg Soros a kland Bushovcov, či skupiny, ktoré vlastnili americký vojensko-priemyselný komplex. S rastúcim zúfalstvom prichádzali s vyhrážkami o novej svetovej vojne. Ako zámienka im poslúžilo staré, známe Rusko. No a tu sa nám príbeh začína končiť.
Doslova, ako vyjadrujú slová starovekého príslovia pripísaného Euripidovi: „Toho, koho chcú Bohovia zničiť, najprv zbavia rozumu.“
V prvých týždňoch roku 2015 bola jediná superveľmoc, nezničiteľná globálna hegemónia, na čele s americkou oligarchiou nielenže v koncoch, ale aj na pokraji šialenstva. Svet sa jej definitívne vymkol spod kontroly. Navyše im to Putin vmietol priamo do tváre vo svojom vystúpení na výročnej schôdzi OSN v septembri 2015, kedy už bolo jasné ako to celé dopadne.
Vydavateľstvo TORDEN má k tejto téme hneď niekoľko titulov, ale za zmienku stoja najmä diela F. Williama Engdahla: “Islamský terorizmus v službách CIA-USA”, ďalej od Daniela Gansera: “Nezákonné vojny” , “Impérium USA” ako aj “Európa v ropnej nerozvážnoti” a ešte aj kniha “Ukrajinský podvod” od Michaela Caputa a “Ukrajina za hranou” od Gordona M. Hahna
Autor: F. William Engdahl, Frankfurt nad Mohanom, január 2016
Preklad: Robert Merva – TORDEN
