História pokroku býva často zjednodušovaná na príbeh technologického vývoja – od prvej parnej lokomotívy až po mikročipy. Málokedy sa však o technológiách hovorí ako o priamych nástrojoch rozdelenia moci.
Do druhej polovice 20. storočia bol svetový poriadok v otázke informácií a výpočtového výkonu neotrasiteľný. Veľké korporácie, štátne aparáty, armáda a finančné elity prepojené s Wall Street držali monopoly na spracovanie dát, masovú komunikáciu a distribúciu kultúry. Počítače boli obrovské, chladené sálové monštrá za milióny dolárov. Boli to posvätné chrámy moci, ku ktorým mal prístup len úzky okruh zasvätených. Pre radového človeka bol počítač vzdialenou, neosobnou a hrozivou entitou.
A potom prišiel nečakaný škrt cez rozpočet.
Vzbura z garáže
Keď Steve Jobs a Steve Wozniak v druhej polovici 70. rokov poskladali v garáži rodinného domu prvý Apple, nešlo len o komerčný pokus. Bol to hlboko ideologický akt. Jobs bol odchovancom kontrakultúry 60. rokov – hnutia, ktoré odmietalo skostnatené autority, hierarchie a korporátnu kontrolu.
Inovácia nazvaná Apple II (1977) a neskôr Macintosh (1984) nebola revolučná len v tom, že išlo o kompaktnú krabicu s klávesnicou a monitorom. Bola revolučná vo svojej filozofii: demokratizácii technológie.
Jobs pretlačil myšlienku, že výpočtový výkon nemá patriť štátu ani gigantom typu IBM. Má patriť jednotlivcovi.
Zavedením grafického rozhrania (GUI), okien, ikon a myši Jobs zmazal bariéru odbornosti. Človek už nemusel ovládať zložité kódovacie jazyky. Z počítača sa stal nástroj na tvorbu. Bol vhodný na písanie textov, zakladanie malých firiem, účtovníctvo, grafiku a nezávislé publikovanie. Pre vtedajších „gatekeepers“ (strážcov brán globálnej elity) to bola nočná mora. Obyčajný človek dostal na svoj stôl kapacitu, akou predtým disponovali len celé analytické oddelenia vplyvných korporácií.
Slávna reklama Apple z roku 1984, kde dievča s kladivom rozbíja obrazovku monolitického „Veľkého brata“ (jasná narážka na monopol IBM), presne pomenovala to, čo sa stalo: garážoví nadšenci vytrhli kontrolu z rúk establishmentu.
Ako globálne elity usmernili túto hrozbu
Globálne elity a finančný kapitál zostali zaskočené. Systém má ale obrovskú schopnosť absorpcie. Ak nevieš revolúciu okamžite zastaviť, musíte ju kúpiť, usmerniť a postaviť jej do cesty poslušnú alternatívu.
Reakcia prišla v troch vlnách:
- Nasadenie „bezpečného“ konkurenta (IBM PC a Microsoft)
Keď IBM videla rozmach Apple, v panike vytvorila IBM PC. Namiesto uzavretého vývoja stavila na kombináciu procesorov Intel a operačného systému od Microsoftu. Bill Gates, pochádzajúci z vplyvnej rodiny a systémovo zakotveného prostredia, reprezentoval pre Wall Street podstatne predvídateľnejšieho partnera než divoký a nekompromisný Jobs. Prepojenie IBM, Intelu a Microsoftu (Wintel) zaplavilo trh lacnejšími, korporátne prijateľnejšími strojmi.
- Eliminácia vizionára zvnútra
Investori a rizikový kapitál (Venture Capital), ktorých Apple potreboval na masovú expanziu, si vyžiadali „dospelý korporátny dohľad“. Do firmy bol dotiahnutý John Sculley z PepsiCo – typický odchovanec tradičného biznisového prostredia. Konflikt dvoch svetov vyvrcholil v roku 1985, kedy správna rada pod tlakom akcionárov vyhodila Stevea Jobsa z jeho vlastnej spoločnosti. Apple sa na celú dekádu zmenil na opatrný, nudný korporát sekajúci náklady.
NeXT, Web a rozbitie Hollywoodu
Vyhodenie z Apple malo Jobsa zničiť alebo aspoň marginalizovať. Namiesto toho odpálilo jeho najproduktívnejšie obdobie, v ktorom zasiahol ďalšie piliere globálnej technologickej kontroly.
- NeXT Computer a zrod World Wide Webu:
Jobs založil firmu NeXT a vytvoril nekompromisný, technologicky pokročilý počítač s operačným systémom NeXTSTEP. Aj keď bol stroj pre masový trh drahý, bol tak dokonalý, že si ho v roku 1990 vybral Brit Tim Berners-Lee v CERN-e. Práve na čiernej kocke NeXT napísal prvý webový prehliadač a server na svete. Jobs tak dal architektonické základy pre vznik slobodného internetu 90. rokov.
- Pixar a úder monopolu Hollywoodu:
Odkúpením počítačovej divízie od Georgea Lucasa a jej premenou na Pixar Jobs transformoval filmový priemysel. Desaťročia trvajúci monopol tradičných hollywoodskych štúdií na výrobu celovečerných rozprávok a tvarovanie myslenia najmladších generácií bol rozbitý. Počítačová animácia (Toy Story, 1995) ukázala, že malý, technologicky pokročilý tím dokáže vytvoriť obsah, ktorý zvalcuje skostnatené štúdiové aparáty.
Keď sa Jobs v roku 1997 vrátil do potápajúceho sa Apple, nezískal len svoju firmu späť. V rukách mal operačný systém NeXTSTEP (základ pre Mac OS X a neskôr iOS) a za chrbtom miliardy zarobené z Pixaru, čo z neho spravilo najväčšieho individuálneho akcionára The Walt Disney Company.
Zrýchlenie prechodu k technofeudalizmu
Demokratizácia technológií, ktorú Jobs odštartoval, trvala približne tri dekády (1977 – 2007). Počas tohto obdobia mal jednotlivec bezprecedentnú mieru slobody: mohol si kúpiť hardvér, vlastniť softvér, lokálne ukladať dáta a anonymne publikovať na nezávislom webe.
Pre globálne elity to bol nestabilný stav. Preto počas posledných 20 rokov zrýchlili prechod k technofeudalizmu.
Ak náme pochopiť dnešný svet, musíme vidieť, ako sa menili základné pravidlá:
- Od vlastnenia k nájmu: Počítač už nie je autonómnym ostrovom. Softvér sa predáva ako služba (SaaS). Ak neplatíte mesačné „lénne poplatky“ (dane feudálovi), vaše nástroje zhasnú.
- Presun do Cloudu: Vaše dáta, fotografie, texty a myšlienky už neležia na vašom pevnom disku. Sú uložené v masívnych dátových centrách Big Tech korporácií, ktoré majú právnu aj technickú moc vás kedykoľvek odstrihnúť.
- Ohradené záhrady (Walled Gardens): Paradoxne, samotný Apple pod vedením iPhonu vytvoril najdokonalejšiu uzavretú platformu (App Store), kde o tom, čo sa do zariadenia dostane, rozhoduje jediná autorita. I keď ju dnes súdy a protimonopolné regulácie nútene otvárajú.
- Obrátenie transhumanizmu: Namiesto toho, aby stroje slúžili na vylepšenie človeka a jeho oslobodenie, miliardy ľudí dnes fungujú ako bezplatná biologická sila na trénovanie centrálnych modelov umelej inteligencie (AI).
Elity pochopili, že voľný počítač v rukách slobodného človeka je nebezpečný. Preto z neho spravili len zobrazovaciu terminálovú stanicu napojenú na ich centrálny cloud.
Tlačená kniha ako posledný bastion analógovej revolty
V tejto novej technofeudálnej architektúre, kde je každý digitálny text prepísateľný, každá webová stránka zmazateľná a každý používateľ sledovateľný algoritmovým feedom, vzniká celkom nový druh opozície. Jej najsilnejšou zbraňou sa paradoxne stáva jedna z najstarších technológií: tlačená kniha.
Tlačená kniha je pre dnešný technofeudalizmus technologicky nepriateľským objektom.
- Nemá IP adresu a nedá sa sledovať cez GPS.
- Nedá sa na diaľku aktualizovať, upraviť ani podrobiť tichej korektúre.
- Funguje stopercentne offline a nepotrebuje súhlas žiadneho poskytovateľa cloudu.
- Akonáhle vyjde z tlačiarne a nájde si miesto v knižnici čitateľa, získava absolútnu fyzickú trvácnosť.
Vydávanie a čítanie nezávislých tlačených kníh v 21. storočí už nie je len kultúrnou záľubou. Je to akt digitálneho samizdatu, podzemného odporu a intelektuálnej revolty. Vydavateľstvo TORDEN, ktoré prináša utajované, nepohodlné a hlboké poznanie na papieri, preberá úlohu stredovekého kustóda – chráni plameň neporušenej pamäte ľudstva v časoch novodobého digitálneho temna. Všetci čitatelia sa tak spoločne s ním stávajú rytiermi intelektuálnej suverenity vo veku digitálneho poddanstva a ochrancami svetla pamäti, ktorí v rukách strážia živé slovo pred tichým vymazaním z dátových centier.
Čítať dnes tlačenú knihu znamená odoprieť svoje dáta algoritmu. Znamená to zobrať si späť svoju pozornosť, spomaliť a odmietnuť úlohu pasívneho konzumenta. Je to vyhlásenie suverenity vlastného myslenia.
Manifest pre mysliacu menšinu
Rovnako ako Steve Jobs v roku 1977 veril, že jednotlivec s počítačom dokáže vzdorovať masívnemu korporátnemu aparátu, aj dnes musíme veriť v silu jednotlivca.
Technofeudalizmus síce ovládol siete, servery a algoritmy. Nedokáže však ovládnuť priestor medzi dlaňami človeka, ktorý drží otvorenú knihu.
Každý vytlačený list, ktorý odhaľuje pravdu, je mikroskopickým zemetrasením v základoch ich digitálnych hradieb. Odpor voči technokratickej kontrole nezačne v televíznom štúdiu ani v sponzorovanom príspevku na sociálnej sieti. Začína v tichu izby, pri svite lampy, pri otváraní stránok kníh, ktoré nemali byť nikdy napísané – a predsa sú tu.
Trvajte na analógovom slove. Vlastnite svoj hardvér, chráňte svoje dáta a podporujte nezávislých myšlienkových staviteľov. Lebo pokiaľ budú existovať tí, ktorí píšu nepohodlné knihy, a tí, ktorí ich s odhodlaním čítajú, revolúcia z garáže nikdy úplne neskončí.
Odporúčaná literatúra pre pochopenie mechanizmov kontroly a technológie
Ak chcete do tejto problematiky preniknúť ešte hlbšie, toto sú kľúčové diela, ktoré analyzujú premenu moci v technologickej ére:
- Yanis Varoufakis – Technofeudalism: What Killed Capitalism (Detailná analýza toho, ako sa cloudové platformy stali novými feudálnymi lénami).
- Igor Šnurenko – Démon v nás (Pohľad na to, ako umelá inteligencia a digitálne matice postupne dehumanizujú spoločnosť a preberajú kontrolu nad ľudským vedomím)
- Oľga Četveriková – Digitálna totalita (Detailné odhalenie zákulisia transformácie vzdelávania, zberu dát a vytvárania elektronického koncentračného tábora)
- Neil Postman – Technopoly: The Surrender of Culture to Technology (Prorocká kniha o tom, ako technológia prestáva byť nástrojom a stáva sa ideológiou).
- Ray Bradbury – Fahrenheit 451 (Klasické memento o cene tlačeného slova a nevzdávaní sa intelektuálnej slobody).
