Manifest za záchranu duše národa
Desaťročia nás uspávali. Ticho, nenápadne a systematicky v nás zabíjali to najcennejšie – naše morálne hodnoty. To, čo bolo kedysi skalným základom každého chlapa a každej ženy v našej krajine, dnes samozvané elity vymenili za lacné náhrady. Podhodili nám „trpezlivosť“, „rozvahu“ a „zdržanlivosť“. Lenže táto ich „rozvaha“ je len iným menom pre zbabelosť. Tá ich „trpezlivosť“ sú len alibi pre stratu cti a charakteru.
Vytratilo sa odhodlanie. Zmizla odvaha. Oddanosť k vlastnej krvi a pôde – k našej dedovizni sa stala terčom posmechu.
Blahobyt ako pasca
Nikto nám neberie právo žiť v mieri a užívať si plody svojej práce. Ale pozor! Blahobyt sa stal drogou, ktorú nám podávajú, aby sme stratili morálny kompas. Keď sa na svet pozeráme len cez prizmu nového auta, iPhonu a dovolenky v rezorte, prestávame byť národom. Stávame sa len zhlukom izolovaných jednotiek, ktoré sa dajú ľahko zlomiť. Sme len stádom konzumentov.
Ak silní prestanú chrániť slabých, ak sa elity uzavrú do svojich luxusných bublín a vykašľú sa na ľud, porušujú základný zákon vesmíru. História nás učí: Keď elita opustí svoj ľud, ľud si nájde vlastnú cestu. A tá cesta bude tvrdá! My, ktorí sme ostali dole, pozbierame to, čo nestihli ukradnúť, a prežijeme. Prežijeme aj vtedy, keď túto samoľúbu „smotánku“ zomelú mlyny dejín. Lenže ostane potom ešte nejaký národ?
Vnútorný nepriateľ a cudzie peniaze
Nežime v ilúzii. Sme v obklopení nepriateľov, ktorí nás chcú odzbrojiť, okradnúť a vymazať z mapy. Ale najväčšie nebezpečenstvo číha vo vnútri nášho štátu. Naša takzvaná „elita“ nám vôbec nerozumie. Nechce nám rozumieť. Žijú vo viere nekonečného blahobytu a vlastnej nesmrteľnosti. Riadia sa heslom: „Po nás potopa!“ A tú potopu vidíme každý deň v očiach ich nevychovaných detí, ktoré nepoznajú hodnotu práce ani úctu k vlasti.
Kde sú tí, čo by mali v ťažkej chvíli sedlať kone a stáť s mečom v ruke v prvej línii s pospolitým ľudom? Namiesto toho vidíme vlastizradcov, ktorí sa nechajú kŕmiť z rúk našich nepriateľov. Vidíme prospechárov, ktorí ticho čušia v nádeji, že ich teplé miestečka a zahraničné účty ostanú nedotknuté. Mýlia sa!
Svätá vojna za ľudskosť
Dosť bolo naivity! Kto si ešte dnes myslí, že na Ukrajine ide o nejakú „demokraciu“, je buď slepý, alebo kúpený. Toto nie je vojna o územie. Toto je SVÄTÁ VOJNA ZA ĽUDSKOSŤ.
Je to boj proti bande Epsteinových zloduchov a deviantov. Odmietame byť otrokmi zvrhlíkov, ktorí bombardujú suverénne štáty a zabíjajú civilistov len preto, aby zakryli svoje pedofilné škandály a rituálne ohavnosti.
Jediný, kto sa opäť postavil do prvej línie za nás všetkých a bojuje za to aby chrámy ostali naďalej miestom pre spojenie s Bohom, a neboli brlohmi pre zvrátené orgie. Aby rodina znamenala otca, matku a deti – a nie experimenty so zmenou pohlavia a chorými ideológiami. Aby slovo MIER znamenalo skutočný pokoj, a nebolo len maskou pre ďalšie zbrojenie a nenávisť. Aby mal každý národ právo dýchať a žiť podľa vlastných zákonov, bez diktátu globálneho molocha. Tým jediným je dnes Rusko. Opäť umierajú ľudia tohto istého národa, ktorému vďačíme za to, že stále ešte existujeme.
Čas rozhodnutia je TU!
Zatiaľ bojujú sami. Ale my už viac nemôžeme byť len poslušným dobytkom vedeným na porážku. Duch národa neumiera pod rúškom „pokroku“ a „tolerancie“, kým žije čo i len jeden spravodlivý človek oddaný národu.
História si pamätá len hrdinov, nie tichých prizeračov. Je najvyšší čas zahájiť odpor a postaviť sa bok po boku s tými, ktorí bránia pravdu. Lebo ak padne posledná bašta normálnosti, neostane nič, len temnota.
Za svedomie! Za rodinu! Za slobodný národ!
